CVEK

15. 05. 2016

Nerómske dievča cestujúce vo vlaku náhle prepadol istý rómsky mladík pochádzajúci z osady, ktorý dievčine odcudzil peňažnú čiastku a mobil. Podľa niektorých médií prišlo aj k fyzickému napadnutiu. Dievča muselo podstúpiť náročný výsluch, avšak rómsky deviant zostáva stíhaný na slobode – keďže svoj čin oľutoval a v minulosti nespáchal podobný čin.
V ostatných týždňov boli médiá plné rôznych, nelichotivých informácií a článkov reagujúcich na „Kotlebove hliadky vo vlakoch“. Popredný predstaviteľ Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS ) – Marián Kotleba sa rozhodol vskutku svojrázne reagovať na udalosť, ktorá sa stala vo vlaku na trase Nové Zámky – Zvolen. Zaviedol trojčlenné hliadky na – podľa štatistik – najproblematickejších tratiach Slovenska. Hliadky majú dohliadať na bezproblémovosť a nekonfliktné správanie cestujúcich vo vlakoch. Sympatizanti ĽSNS samozrejme tento čin kvitujú ako správny. Na druhej strane zase rukami zalamujú odporcovia a tí, ktorí tento krok považujú za akýkoľvek, len nie morálny, či v súlade s legislatívou. Na oboch protipóloch stoja okrem ľudu aj významné osobnosti slovenskej politickej a umeleckej scény. Niektorí dokonca vyhlasujú, že predstavená hliadka je prvým krokom k totalite a strate demokracie v našom štáte. Názory na danú situáciu sú rôzne a ich počet nie je možné spočítať.

Zamyslel sa ale niekto nad tým, ako sa pred vážnosť celej situácie postavia Rómovia, ktorí s trestným činom rómskeho mladíka nemajú nič spoločné? Zavedenie hliadok bolo verejnosti známe už pred ich zrealizovaním. Ako sa rómski cestujúci cítili, keď nastupovali do kontrolovaného vlaku? Pod dohľadom a v bezpečí, alebo skôr pod lupou a s pocitom menejcennosti? Dávnou pravdou predsa je, že my Rómovia nepatríme všetci do jedného vreca! Do vreca nižšej hodnoty, nevzdelanosti, kriminality, a bezcieľnosti. Vo vlakoch necestujú len kriminálnici a znudení pubertálni Rómovia bez morálnych zásad. Medzi cestujúcimi sú i Rómovia dochádzajúci do práce a školy, rómske matky so svojimi deťmi a mnoho ďalších slušných Rómov. Nemenovaný obľúbený rómsky spevák na sociálnej sieti deň pred zavedením hliadkovania vo vlakoch varoval Rómov, ktorí sú viditeľne tmavšej pleti, aby boli obozretnejší. Znamená to, že Rómovia vizuálne podobnejší Nerómom majú byť vďační za to, že nevidno ich rómske korene. Alebo by mali svoj pôvod v takejto, či podobnej situácii zatajovať? Dúfam, že sympatizanti ĽSNS a aktivisti podobného charakteru si raz uvedomia, čo znamená ľudská dôstojnosť a hodnota. Bez súladu a kladného spolužitia minorít s majoritou v jednom štáte nie je možné nastoliť spravodlivosť a rovnaké príležitosti pre všetkých obyvateľov daného územia. Pretože len spoločnosť, ktorej všetky časti do seba zapadajú, môže byť prospešná.

Monika Suchánková, účastníčka Roma Fellowship programu, ktorý absolvuje v CVEKu.

30. 04. 2016

Susedným Poľskom nedávno otriasla udalosť hodná povšimnutia. V katedrále vo východopoľskom meste Bialystok oslávila istá nacionalistická pravicovo orientovaná skupina 82. výročie svojho vzniku. Omša bola údajne zrealizovaná so súhlasom miestneho kňaza, ktorý ale o tejto skutočnosti neinformoval vyššie orgány. Išlo o organizáciu Národno-radikálny tábor (ONR), ktorého ciele sú majú radikálne pravicový charakter orientovaný na fašizmus a xenofóbne stanoviská. Organizácia sa stavia proti menšinám, a tiež migrantom, ktorí sa snažia dostať do krajiny.

Vedenie miestnej katolíckej cirkvi sa ospravedlnilo všetkým veriacim, ktorých uvedená udalosť pobúrila alebo sa ich nejakým spôsobom dotkla. Dôvod, prečo si účastníci organizácie ONR vybrali pre svoju ceremóniu práve kostol, môže byť napríklad aj ten, že sú presvedčení o správnosti svojho konania, a preto nemajú pocit hanby a zlyhania pred Bohom. To, čomu ľudia veria, je tak rôznorodé, ako oni sami. Náboženstvo vplýva na rôzne vedné odbory, napríklad na sociológiu a kulturológiu tým, že pre skupinu ľudí môže predstavovať zdroj názorov a presvedčení, ktorými  sa tieto odbory zaoberajú. A možno členovia pravicovej organizácie ONR chceli len zaujať a rozpútať vlnu pozornosti a zvedavosti zo strany ľudu – čo by bol ten lepší prípad. Pretože ak pripustíme, že aktivisti takejto ideológie sú presvedčení o správnosti svojho uvažovania a konania, potom sme v styku s oveľa vážnejším problémom, než sa sprvu môže zdať. Označenie „katolícke Poľsko“ – ako ho samotní aktéri ONR nazývajú, by v tomto kontexte mohlo značiť krajinu, ktorého katolíckym presvedčením je práve ideológia založená na strachu z iných ľudských plemien a náboženstiev, jazykov a kultúrnych prejavov. Ak sa pozrieme bližšie na koreň slova katolícky, zistíme, že pochádza z gréckeho slova katholikos, čo v preklade znamená univerzálny/otvorený všetkým. Predstavuje teda „katolícke Poľsko“ priestor rovnako veľkých možností len pre rovnako veľkých ľudí? Má snáď niekto, či nejaká skupina ľudí udeľovať/odoberať tieto práva jednotlivcom, ktorých považujú za rovných, či menejcenných? Celá udalosť sa dá hodnotiť ako satirická voči ozajstnej podstate náboženstva a cirkvi, s ktorými prišli radikáli do priameho styku. Boh predsa nie je politik. Boh nie je sudca. Boh nie je ani xenofób. A ti, čo kážu a prezentujú takto odetú pravdu, nie sú Bohom. Na koho potom ale zvalíme vinu? Na štát, vládne orgány, spoločnosť, či na dobu? Nie. Vinnými sme my, ľudia. A jedine my, ľudia môžeme svetu vrátiť ľudskosť, čo z nás už dávno pominula. Jedine my môžeme do strnutých tvári „menejcenných“ ľudí znova vložiť život, nádej a lásku.

Monika Suchánková, účastníčka Roma Fellowship programu, ktorý absolvuje v CVEKu.

14. 12. 2015

Tento rok si pripomíname 50. výročie začiatku hnutia za občianske práva v USA. Rosa Parks, Afroameričanka z Alabamy, ktorá 1. decembra 1955 odmietla uvolniť miesto v autobuse nefarebnému Američanovi, rozpútala 382 dňový protest známy ako Montgomery Bus Boycott. Avšak to, čo je menej známe, je skutočnosť, že tomuto jej protestu predchádzali organizované stretnutia komunity, ktorá vyjadrovala svoj nesúhlas s postavením Afroameričanov v spoločnosti. Vedúcou osobnosťou bol E.D. Nixon, ktorý systematickou prácou pripravoval komunitu Afroameričanov na deň, kedy budú bojovať za rovnaké práva v USA. Agitácia a stratégia jeho práce viedla práve k tomu, že sa jedného dňa Rosa Sparks postavila nezmyselnému nariadeniu a bola zatknutá. A i napriek jej zatknutiu (alebo práve preto), jej čin vyvolal masy protestov v USA, ktoré viedli k celospoločenskej zmene. I dnes rôzne organizácie v USA spolu s bežnými občanmi bez strachu bojujú proti porušovaniu ľudských práv a využívajú na to všetky možné prostriedky. Neboja sa vysloviť svoj názor verejne, pretože vedia, že v boji nie sú sami.

čítať viac

20. 11. 2015

No man is an island, entire of itself. Every man is a piece of the continent, a part of the main. 
(John Donne)

V týchto dňoch, kedy sa strednou Európou valí vlna odmietania utečencov, strachu z odlišnosti a zo zániku „našej“ kultúry, je nevyhnutné hľadať ostrovy pozitívnej deviácie vo vnímaní migrácie a kultúrnej rozmanitosti. V Centre pre výskum etnicity a kultúry sa nám aj na Slovensku takýchto ostrovov podarilo nájsť hneď niekoľko, a to vďaka projektu zameraného na vytváranie lokálnych stratégií integrácie cudzincov[1]

Týmito ostrovmi sú mestá a ľudia v nich, ktorí pochopili, že migrácia tu vždy bola a vždy bude. Uvedomili si, že odpoveďou na ňu nie je zatváranie hraníc, ale hľadanie spôsobov, ako žiť v novovznikajúcom svete. Začali cudzincov vnímať ako potenciál rozvoja a nie ako hrozbu. To chce často odvahu, avšak je to nevyhnutný krok k tomu, aby nevznikalo sociálne napätie v spoločnosti.  

čítať viac

hore