CVEK

Európska sieť proti rasizmu a xenofóbii (RAXEN) bola založená Európskym monitorovacím centrom rasizmu a xenofóbie (EUMC), ktoré je v súčasnosti pretransformované na European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). Hlavnou úlohou je poskytovať orgánom Európskej únie a jej členom objektívne, spoľahlivé a vzájomne porovnateľné informácie o rasizme, xenofóbii, antisemitizme a tak napomáhať relevantným aktérom naformulovať účinné opatrenia pre boj s rasizmom a xenofóbiou.

Sieť RAXEN pozostáva z 25 národných skupín, v každej členskej krajine Európskej únie funguje jedna národná skupina. Národné skupiny sú partnerom FRA, prostredníctvom ktorých FRA získava potrebné informácie a údaje na národnej úrovni. Centrum pre výskum etnicity a kultúry v spolupráci s organizáciou Ľudia proti rasizmu tvoria národnú skupinu za Slovenskú republiku. Jednotlivé národné skupiny plnia úlohy stanovené FRA, zbierajú informácie a štatistické údaje o rôznych aktivitách v oblasti boja proti rasizmu a xenofóbii, vypracúvajú správy o celkovej situácii v jednotlivých krajinách a tiež správy o rasizme a xenofóbii v špecifických oblastiach (zamestnanosť, vzdelávanie, bývanie, atď.).

CVEK aj v roku 2008 spoluorganizoval Letnú školu V4 vo Wille Decius v Krakowe. Cieľom Letnej školy bolo vytvoriť fórum pre výmenu znalostí a vízií, ako aj vytvoriť alternatívne vzdelávacie prostredie pre mladých ľudí zo strednej a východnej Európy. Program umožňuje oboznámiť sa so súčasnými spoločenskými, kultúrnymi, ekonomickými, politickými a bezpečnostnými otázkami a taktiež poskytuje účastníkom možnosť spoznať sa navzájom a iniciovať medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami.

Na programe sa zúčastnilo 50 mladých ľudí (vysokoškolských študentov, absolventov, doktorandov, novinárov, učiteľov a pod.) z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, Ukrajiny, Moldavska, doplnených o účastníkov z ďalších krajín strednej a východnej Európy, ktorí mali možnosť prehĺbiť a vymeniť si navzájom svoje poznatky a skúsenosti o aktuálnych témach, vytvoriť nové priateľstvá a stretnúť sa s poprednými európskymi expertmi.

Dr. Michal Vašečka prednášal na 7. ročníku Letnej školy na tému „Paradigmal changes of multiculturalism in 21st century„.

Bližšie informácie:

1. Aktuality CVEK

2. Webová stránka Willa Decius

Slovensko na 7. ročníku Letnej školy reprezentovalo 8 študentov:

1. Eva Jakubčáninová, FH, Univerzita Karlova, Praha 
2. Marianna Mišúrová, Univerzita Komenského, Bratislava
3. Tina Gyarfášová, FSS, Masarykova Univerzita, Brno 

4. Matej Kresáč, ESF, Masarykova Univerzita, Brno

5. Lukáš Makovický, FSEV, Univerzita Komenského, Bratislava

6. Peter Hlohinec, FF, Univerzita Komenského, Bratislava

7. Stanislava Šimurdová, FSS, Aalborg University, Aalborg

8. Zuzana Kostovčíková, FF, Univerzita Konštantíma Filozofa, Nitra  

Vzdelávací systém je podľa viacerých analýz realizovaných na Slovensku stále pomerne etnocentrický. Integrácia autochtónnych aj tzv. nových menšín dlhodobo zlyháva aj vďaka neefektívne fungujúcemu školskému systému. Učebné osnovy nereflektujú kultúrnu rozmanitosť Slovenska, učebnice neobsahujú takmer žiadne informácie o príslušníkoch národnostných alebo nových menšín.  To má významný vplyv nielen priamo na možnosť integrácie iných etnických skupín, ale aj na formovanie postojov majoritnej spoločnosti, ktoré ovplyvňujú aj možnosti integrácie.   

Multikultúrna výchova ako téma, ktorá inkorporuje otázku kultúrnej rozmanitosti do vzdelávacieho systému, môže byť efektívnym nástrojom pre integráciu týchto menšín aj prostredníctvom pozitívneho ovplyvňovania postojov majoritnej spoločnosti voči týmto menšinám. Jej efektívne zavedenie do školského systému však závisí od viacerých faktorov. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť úspešné zavedenie multikultúrnej výchovy je poznanie postojov mladých ľudí k rôznym etnickým a náboženským skupinám. Identifikácia predsudkov a stereotypov môže pomôcť nastaviť formu multikultúrnej výchovy do podoby, aby výsledky jej implementácie boli čo najefektívnejšie.

Základným cieľom výskumu je identifikácia oblastí, na ktoré by mala byť multikultúrna výchova v budúcnosti zameraná a navrhnutie spôsobov, akými by mala byť implementovaná do vzdelávacieho systému. 

21. apríla 2009 bola publikácia so zisteniami výskumu prezentovaná počas prezentácie a diskusie odborníkov v Galérii Nadácie otvorenej spoločnosti.

Cieľom projektu bolo identifikovať najlepšie prístupy k ochrane práv menšín. Projekt bol zameraný na analýzu pozitívnych a negatívnych dopadov rôznych prístupov k autochtónnym menšinám.  Komparatívnou analýzou existujúcej legislatívy a prostredníctvom empirického výskumu bola porovnávaná situácia autochtónnych menšín v kľúčových oblastiach ich života v Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, Maďarsku, na Slovensku a Rumunsku, berúc do úvahy odlišný spoločenský, kultúrny, historický, politický a ekonomický kontext. Hlavný dôraz bol v projekte kladený na analýzu dopadov zavádzania opatrení na ochranu práv menšín na interetnické spolužitie, vzájomnú dôveru, fungovanie inštitúcií a vzťahy medzi štátmi.

Výskum koordinovaný IZA Bonn sa zaoberal percepciou sociálnych podmienok etnických menšín a ich podmienok na trhu práce v krajinách EÚ. Výsledky výskumu boli začlenené do správy, ktorá boli doručená skupine expertov na vysokej úrovni.

 Tzv. High Level Group tak dostala širšie informácie o možných zlepšeniach menšinovej politiky, a najmä názoroch na možné zmeny zo strany sprostredkovateľov. Tí sú priamo alebo nepriamo zapojení do procesu dosahovania sociálnej integrácie etnických menšín a ich účasti na trhu práce (t.j. združení zamestnávateľov a zamestnancov a vládnych a mimovládnych organizácií).

Centrum pre výskum etnicity a kultúry na zadanie UNDP na Slovensku uskutočnilo unikátny výskum spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorý je súčasťou medzinárodnej štúdie o CSR, realizovanej v 8 krajinách strednej a východnej Európy a Turecku. Samotný prieskum realizovali experti CVEK v spolupráci s členmi medzinárodného expertného tímu.

Cieľom prieskumu bolo stanoviť úroveň spoločenskej zodpovednosti firiem na Slovensku a poskytnúť tak užitočný obraz o aktuálnej situácii, ako aj podať odporúčania zo strany stakeholderov pre jej zlepšenie. Výskum bol postavený na kvalitatívnych rozhovoroch so zástupcami 37 stredných a veľkých firiem na Slovensku a dvanástimi zástupcami stakeholdrov (MVO, médií, akademických inštitúcií, asociácií a zväzov, ministerstiev).

Výstupom projektu je medzinárodná štúdia Baseline Study on CSR Practices in the New EU Member States a správa za Slovensko, ktorá zahŕňa výsledky kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu. Správa s názvom Východisková štúdia o uplatňovaní CSR na Slovensku zároveň formuluje základné odporúčania pre rôznych aktérov aktívnych v oblasti presadzovania spoločenskej zodpovednosti na Slovensku.

20. júna 2007 prezentovala analytička CVEK Elena Gallová Kriglerová v sídle UNDP v Bratislave výsledky výskumu zástupcom firiem, médií, mimovládnych organizácií a štátnych inštitúcií.

CVEK spolu s Inštitútom pre výskum reprodukcie a integrácie spoločnosti Brno a s finančnou podporou zo strany Medzinárodného Visegrádskeho fondu zorganizoval 8. – 9. júna 2007 v Telči medzinárodnú konferenciu Procesy redefinície a rekonštrukcie pojmu národ v krajinách Strednej Európy.

Cieľom konferencie bolo prispieť k diskusii o možných redefiníciách národných identít v priestore strednej Európy. To by umožnilo nielen vytvárať lepšie podmienky pre rozvíjanie menšinových práv, ale aj zvyšovalo vzájomné porozumenie medzi krajinami strednej Európy.
Na konferencii sa zúčastnili experti z 10 krajín strednej Európy. 

„Top 10“ závery z konferencie:

1. V Európe neexistuje konsenzus ohľadne pojmu národ (dvojité významy, problémy pri preklade, rôzne obsahy).
2. Dichotómia etnického a občianskeho elementu pri výskume pojmu národ prináša výskumníkom konceptuálne problémy.
3. Pojem národ by mal byť skúmaný za použitia funkcionalistickej paradigmy.
4. Funkcionalistická paradigma nevylučuje rozmýšľanie o menšinách a menšinových prácach aj v intenciách spravodlivosti.
5. Oveľa dôležitejšie ako študovať otvorený, agresívny nacionalizmus je potrebné sledovať prejavy banálneho nacionalizmu, symbolickej exklúzie a tribálneho myslenia.
6. Výskumníci by sa mali vyvarovať fetišizácii právnych definícií pojmu národ.
7. Jazyk konceptualizácie pojmu národ je veľmi často primordialistický.
8. Moderné národné štáty vytvárajú „koktail“ občianskych a etnických tradícií.
9. Úlohou výskumníkov je dekonštrukcia a falzifikácia politík a praktík, ktoré sú zakorenené v nacionalizovaných právnych normách.
10. Možnosťou prelomenia bludného kruhu je redefinícia “jadrovej” solidarity založenej na etnicite na solidaritu založenú na modernom občianstve.

CVEK pripravil z konferencie recenzovanú publikáciu v anglickom jazyku Nation Über Alles. Processes of Redefinition and Reconstitution of the Term Nation in Central European countries. 

Server www.digimedia.sk prinášal od decembra 2006 do októbra 2008 informácie o digitalizácii televízneho vysielania na Slovensku aj v zahraničí prostredníctvom aktuálnych správ, rozhovorov a článkov. Cieľovú skupinu portálu tvorili v prvom rade ľudia z odbornej verejnosti, televíznej a telekomunikačnej brandže, ako aj médií, pre ktoré má stránka slúžiť ako centrálny zdroj pri ďalšom informovaní koncových používateľov o problematike digitalizácie.

Neoddeliteľnou súčasťou úspešného zvládnutia procesu prechodu na digitálne televízne vysielanie je realizácia premyslenej a efektívnej komunikačnej kampane, ktorá vtiahne do hry kľúčového hráča, na postoji ktorého stojí a padá úspech celého procesu – bežného občana. Súčasťou tohto procesu je i www.digimedia.sk.

Centrum pre výskum etnicity a kultúry spustilo server digimedia.sk v decembri 2006 v rámci projektu Výskum legislatívnych a sociálno-ekonomických aspektov prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Európska sieť proti rasizmu a xenofóbii (RAXEN) bola založená Európskym monitorovacím centrom rasizmu a xenofóbie (EUMC), ktoré je v súčasnosti pretransformované na European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). Hlavnou úlohou je poskytovať orgánom Európskej únie a jej členom objektívne, spoľahlivé a vzájomne porovnateľné informácie o rasizme, xenofóbii, antisemitizme a tak napomáhať relevantným aktérom naformulovať účinné opatrenia pre boj s rasizmom a xenofóbiou.

Sieť RAXEN pozostáva z 25 národných skupín, v každej členskej krajine Európskej únie funguje jedna národná skupina. Národné skupiny sú partnerom FRA, prostredníctvom ktorých FRA získava potrebné informácie a údaje na národnej úrovni. Centrum pre výskum etnicity a kultúry v spolupráci s organizáciou Ľudia proti rasizmu tvoria národnú skupinu za Slovenskú republiku. Jednotlivé národné skupiny plnia úlohy stanovené FRA, zbierajú informácie a štatistické údaje o rôznych aktivitách v oblasti boja proti rasizmu a xenofóbii, vypracúvajú správy o celkovej situácii v jednotlivých krajinách a tiež správy o rasizme a xenofóbii v špecifických oblastiach (zamestnanosť, vzdelávanie, bývanie, atď.).

V roku 2006 boli hlavnými výstupmi projektu:

1. Tematická štúdia s názvom “Combating ethnic and racial discrimination and promoting equality: Trends and developments 2000 – 2005”.
2. National data collection report zameraný na oblasť rasizmu a diskriminácie v piatich základných oblastiach (legislatíva, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, rasové a etnické násilie)
3. RAXEN Infosheets – štatistické údaje o počtoch cudzincov, migrantov a príslušníkov národnostných menšín na Slovensku
4. RAXEN databáza – databáza vládnych a mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú oblasťou rasizmu a diskriminácie na Slovensku5. Raxen bulletins – periodický dvojmesačný newsletter o najdôležitejších udalostiach v oblasti rasizmu a xenofóbie na Slovensku.

Výskum bol súčasťou projektu PEACE – COM podporenom VI. Rámcovým programom RTD Európskej Komisie. Cieľom výskumu bolo získať informácie o osobnom a profesionálnom zázemí, ako aj o názoroch kľúčových aktérov vzťahov majority a Rómov na Slovensku, o hlavných príčinách konfliktnej atmosféry, potrebách a aktivitách aktérov, rovnako ako aj o vyjednávacích praktikách a zmierovacích iniciatívach. Za týmto účelom sa uskutočnilo 30 hĺbkových semištrukurovaných rozhovorov s rómskymi lídrami na Slovensku, ktoré boli ďalej kategorizované v širšom európskom kontexte.