CVEK

Výskum postojov majoritnej populácie k cudzincom je druhým z trojice výskumných analýz, na ktorých sa Centrum pre výskum etnicity a kultúry podieľa od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne zistenia o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú migráciu, cudzincov, ktorí tu žijú, a politiky, ktoré by mal štát prijímať v oblasti integrácie. Poukazujeme v ňom na to, že Slovensko je stále vnímané skôr ako krajina Slovákov a k cudzincom máme stále rezervovaný postoj. Akceptujeme len tých, ktorí sú nám kultúrne blízki a z ktorých by sme mohli mať nejaký osoh. Slovenskú kultúru vnímame ako čosi nemenné, dané a bojíme sa, že nám ju cudzinci môžu zobrať. Preferujeme skôr prísnejšie politiky migrácie a stráženia hraníc. Na druhej strane,  v oblasti integrácie podporujeme viaceré opatrenia, ktoré by prispeli k lepšiemu zapojeniu do spoločnosti.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

Výskumná správa Cudzinci ako obyvatelia miest – zistenia z výskumu sumarizuje výsledky výskumu o dostupnosti integračných služieb, ktorý CVEK realizoval v období apríl – september 2020. Cieľom bolo zistiť, ako samosprávy, ale aj ďalší aktéri na lokálnej úrovni na Slovensku vnímajú, že zahraničná migrácia postupne ovplyvňuje zmenu populácie na ich územiach. Zaujímalo nás, či vo svojich politikách a aktivitách vôbec reflektujú a vnímajú cudzincov ako súčasť miestnej komunity, či si uvedomujú ich potreby a realizujú aktivity zamerané na to, aby im umožnili začleniť sa do života v meste.

Zamerali sme sa na to, či mestá poznajú svojich obyvateľov – cudzincov, či vôbec reflektujú tému migrácie a integrácie a či tieto témy začlenili do svojich strategických dokumentov. Zaujímalo nás tiež, či sú niektoré verejné služby dostupné aj pre cudzincov, prípadne či samosprávy alebo iní aktéri poskytujú nejaké špecifické služby alebo aktivity zamerané na to, aby pomohli cudzincom začleniť sa do života v meste. Témou výskumu tiež bolo, do akej miery sú iní aktéri (štátna správa, MVO, zamestnávatelia, vzdelávacie inštitúcie a pod.) zapojení do procesu integrácie cudzincov a či na lokálnej alebo regionálnej úrovni vôbec existuje nejaká forma ich spolupráce. Zisťovali sme tiež, ako rôzni aktéri vnímajú proces integrácie, v čom vidia bariéry začlenenia cudzincov do života spoločnosti a naopak, v čom vidia pozitíva alebo faktory, ktoré tento proces uľahčujú.

Táto výskumná správa vznikla v rámci projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje spolufinancovaného Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

V tomto roku sme zažili niekoľko mesiacov dištančného vzdelávania, ktoré bolo pre mnohé deti náročnejšie než pre iné. Medzi tieto deti patria aj deti cudzincov, ktoré sú veľmi špecifickou skupinou. V čase dištančného vzdelávania čelila mnohým ťažkostiam. Viac ako dvetisíc detí na základných školách prechádza aj v bežnom období mnohými adaptačnými ťažkosťami. Obvykle majú ale pri sebe pani učiteľku či učiteľa, ktorí im dokážu pomôcť priamo v triede počas vyučovania alebo po ňom. 

Príručka, ktorú v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku vypracovala riaditeľka CVEKu Elena Gallo Kriglerová pomôže pedagogickým zamestnancom lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie práve tejto skupiny detí.

Správa sa zameriava na prístup k športu, monitorovanie a evalváciu národných projektov a politiky zamerané na väčšinovú spoločnosť. Tieto oblasti sme vybrali, pretože buď predstavujú tzv. biele miesta v politikách začleňovania Rómov, alebo ich význam a / alebo implementácia je podcenená. Po roku 2020 si tieto oblasti podľa nášho názoru zaslúžia viac pozornosti, aby zlepšili dopad politík zameraných na začleňovanie Rómov.

Správu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Komunitné centrum menšín, Roma Media – ROMED, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma

Správa bola pripravená ako súčasť pilotného projektu Rómskeho občianskeho monitoringu, „Budovanie kapacít Rómskej občianskej spoločnosti a posilnenie jej zapojenia do monitorovania národných integračných stratégií‘. Pilotný projekt je realizovaný pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo spravodlivosť a spotrebitelia a je koordinovaný Stredoeurópskou univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych rómskych organizácií ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF), a je implementovaný približne 90 mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov.

Správa v slovenčine je dostupná tu rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin

Správa v angličtine je dostupná tu rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-fin

Správu vypracovalo konzorcium siedmich rómskych a prorómskych mimovládnych organizácií pod vedením CVEKu. Správa vyzdvihuje prijímanie systémových legislatívnych opatrení, ktoré majú potenciál uľahčiť začleňovanie znevýhodnených Rómov, vrátane novej úpravy bankrotov, novej legislatívy zjednodušujúcej vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, alebo zavedenia bezplatných obedov pre deti v poslednom roku dochádzky do predškolských zariadení ako aj počas celej dochádzky na základnú školu. Správa identifikuje niekoľko kľúčových nedostatkov, medzi nimi  v oblastiach bývania a vzdelávania, kde sa príslušné úrady  snažia zlepšiť úroveň bývania a vzdelávania nanajvýš prostredníctvom budovania ubytovacích a školských kapacít určených pre Rómov. Máme však za to, že ako rezidenčná segregácia tak aj rôzne ďalšie formy segregácie, ktorým rómske deti čelia od útleho veku až po stredoškolské štúdium, patria medzi najviac ignorované problémy zo strany štátnych inštitúcií. Na dôvažok, ako ilustrujeme na príkladoch slabej školskej dochádzky znevýhodnených študentov a na systéme aktivačných prác, štátne úrady by sa mali zamerať na riešenie komplexných sociálnych a štrukturálnych príčin problémov namiesto toho, aby obviňovali a sankcionovali tých, ktorí majú obmedzené možnosti, aby sa sami dokázali vymaniť z pasce ich sociálneho vylúčenia. V neposlednom rade si samotné nastavenie politík, ich monitoringu, zberu údajov a ich vyhodnocovania vyžaduje intersekčný prístup, ktorý by bral do úvahy zraniteľné postavenie rómskych žien a detí. Poznámka: Originál správy bol pripravený v anglickom jazyku a následne preložený do slovenského jazyka.