CVEK

13. 03. 2019

KapaCITY – Banská Bystrica – mesto pre všetkých? Cudzinci a úloha samosprávy v ich integrácii

Obsah:

Výskumná správa prináša zistenia z Bratislavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 20. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa dočítate, ako respondenti a respondentky vnímajú Banskú Bystricu ako miesto pre život a akým výzvam mesto čelí, koľko cudzincov v meste žije a z akých krajín pochádzajú, ale aj o postojoch obyvateľov voči cudzincom, či o tom, ako je vnímaná téma multikulturalizmu. Správa sa tiež venuje rôznym oblastiam integrácie cudzincov v meste Banská Bystrica – vzdelávaniu, trhu práce, sociálnym službám či bývaniu. V závere sa venujeme tiež možnostiam, ako podporovať integráciu cudzincov v Banskej Bystrici v budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

13. 03. 2019

KapaCity – Cudzinci v Bratislave

Obsah:

Výskumná správa prináša zistenia z Bratislavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 19. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

Správa opisuje, ako respondenti a respondentky vnímajú Bratislavu ako miesto pre život a akým výzvam mesto čelí. Samostatná kapitola sa venuje detailnej analýze štatistických údajov o počtoch cudzincov v Bratislave a tiež tomu, ako respondenti a respondentky vnímajú tému multikulturalizmu. Vo vzťahu k integrácii sme sa pokúsili identifikovať bariéry, ktorým mesto v tejto oblasti čelí. V závere prinášame aj niekoľko odporúčaní, ktoré by integrácii cudzincov v Bratislave mohli napomôcť.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

13. 03. 2019

KapaCITY – PriesTTor pre všetkých. Cudzinci a možnosti ich integrácie v Trnave

Obsah:

Výskumná správa v tejto skrátenej verzii prináša zistenia z Trnavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 17. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa venujeme tomu, ako respondenti a respondentky vnímajú Trnavu ako miesto pre život, aké informácie majú o populácii cudzincov v meste a odkiaľ ich čerpajú, čo podľa nich znamená integrácia a ako ju podporiť, kto môže byť prijatý za súčasť miestnej komunity a podobne. V závere prinášame aj niekoľko odporúčaní do budúcnosti.

 

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

27. 02. 2019

SoIL manuál

Obsah:

V rokoch 2017-2018 bol CVEK partnerom európskeho projektu SoIL – Social Inclusion of Learners. Projekt bol zameraný na podporu inkluzívneho vzdelávania a rozvoj a šírenie metodík, ktoré uľahčujú vzdelávanie rozmanitých žiakov a tvorbu inkluzívneho prostredia na školách a v triedach. Za týmto účelom partneri projektu SoIL vytvorili manuál overených postupov z troch krajín EÚ: Rakúska, Nemecka a Veľkej Británie. 

SoIL manuál prináša popis nasledujúcich metód: (1) individualizované učenie podľa vzoru berlínskej školy ESBZ a organizácie Školy v pohybe; (2) ľahká reč capito; (3)  participatívno – emancipatívny prístup k hodnoteniu služieb pre ľudí s postihnutím nueva; (4) digitálne začleňovanie a užitočné aplikácie pre vzdelávanie; (5) multimediálna advokácia. 

Manuál v ostatných jazykových verziách je dostupný tu: https://wiki.rixwiki.org/rix/home/soil-wiki/project-manual

20. 04. 2018

Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku

Obsah:

Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie v tejto oblasti a celkový rámec verejných politík, boj proti diskriminácii a anticigánizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež obsahuje dve prípadové štúdie z lokalít, na ktorých ilustruje potenciál a obmedzenia slovenských integračných politík v praxi.

Správa si všíma, že napriek celkovému pomalému progresu v tejto oblasti aktívne obce a mimovládne organizácie dlhodobo pracujúce v niektorých lokalitách dosiahli hmatateľný úspech. Pozitívnym trendom je tiež snaha o rozširovanie pozitívnych skúseností prostredníctvom Národnej stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (NRIS) a pomocou financovania z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Takýto trend pozorujeme najmä v oblastiach bývania, zdravia a zamestnanosti. Správa však poukazuje aj na to, že výraznejšie úsilie je potrebné smerovať na zavádzanie úloh stratégie a akčných plánov do praxe. Rovnako v oblasti nediskriminácie a to obzvlášť v prípade praxe segregácie vo vzdelávaní a v bývaní, ako aj prípadoch policajného násilia v osadách, je predpokladom posunu, v prvom rade pripustenie toho, že takáto prax na Slovensku pretrváva a je potrebné ju eliminovať.

Správu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry (kapitoly Riadenie a celkový rámec verejnej politiky, nediskriminácie a vzdelávanie), Rómske advokačné a výskumné stredisko (kapitola anticiganizmus), Komunitné centrum menšín (prípadová štúdia Veľký Krtíš), Roma Media – ROMED (prípadová štúdia Hlinné), Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma.

Správa bola pripravená ako súčasť pilotného projektu Rómskeho občianskeho monitoringu, „Budovanie kapacít Rómskej občianskej spoločnosti a posilnenie jej zapojenia do monitorovania národných integračných stratégií‘. Pilotný projekt je realizovaný pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo spravodlivosť a spotrebitelia a je koordinovaný Stredoeurópskou univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych rómskych organizácií ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF), a je implementovaný približne 90 mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov.

 

7. 02. 2018

Obete pracovného vykorisťovania alebo „nelegálni migranti“? Ochrana pracovných práv ukrajinských pracovníkov na Slovensku

Obsah:

Cieľom tejto krátkej sumárnej správy je predstaviť zistenia pilotného výskumu v téme zamestnávania ukrajinských pracovných migrantov na Slovensku v období posledných štyroch rokov (2013-2017). Zameriavame sa najmä na objavujúce sa trendy v zamestnávaní občanov Ukrajiny, a to najmä v nízkokvalifikovaných profesiách.
Správa čerpá informácie z existujúcich výskumov a štúdií, a tiež z kvalitatívnych rozhovorov, ktoré sme v období júla až septembra 2017 realizovali s ôsmimi Ukrajincami žijúcimi na Slovensku a so zástupcami inšpektorátu práce, zamestnávateľských zväzov a mimovládnych organizácií.
Tento výskum, podobne ako predchádzajúce výskumy, poukazuje na to, že porušovanie pracovných práv pracovných migrantov je na Slovensku podceňovaným, a pritom veľmi frekventovaným javom.
Táto správa je zarámcovaná konceptom pracovného vykorisťovania, ako ho definuje Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Podľa tejto definície1 sa pri uvažovaní o pracovnom vykorisťovaní pracovných migrantov musia brať do úvahy najmenej štyri aspekty:
a.) sociálne politiky
b.) sloboda pohybu
c.) migračná politika
d.) trestné právo a práva obetí trestných činov

Celý text v angličtine je dostupný na tu.

 

 

9. 08. 2017

Kvalitatívny výskum hodnôt na Slovensku

Obsah:

 

V marci 2017 sme s podporou Nadačného fondu Telekom uskutočnili kvalitatívny výskum o hodnotách ľudí na Slovensku. Výskum bol postavený na 9 fokusových skupinách v troch regiónoch Slovenska. Výskumu sa zúčastnilo 72 respondentov. Cieľom výskumu bolo poodhaliť, ako ľudia vnímajú rôzne hodnoty, čo si pod nimi predstavujú a akú úlohu zohrávajú v ich živote. Zamerali sme sa na štyri témy, ktoré sa v rôznych výskumoch ukazujú ako najdôležitejšie. Zároveň ich aj my považujeme za kľúčové pri identifikácii faktorov, ktoré vplývajú na sociálnu súdržnosť, formovanie identít a čiastočne pomáhajú objasniť súčasnú atmosféru v krajine a postoje ľudí k rôznym témam. 

6. 04. 2017

Riešenie nezamestnanosti Rómov. Od mýtu k praxi a späť.

Obsah:

Štúdia sumarizuje existujúce poznatky o nezamestnanosti Rómov a ich dôvodoch. Súčasne nadväzujeme na tieto poznatky dvoma novými výskumnými aktivitami – analýzou diskurzu, ktorý sprevádzal prijímanie zákona o pomoci v hmotnej núdzi v roku 2013, a kvalitatívnym výskumom jeho zavádzania. Vo výskume tak sledujeme dosah zákona na účastníkov programu, na tých, ktorí ho realizujú, a celkovo jeho význam pri spolunažívaní v obci. Pri hodnotení tohto nástroja sledujeme deklarovaný cieľ v dôvodovej správe k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým bolo zvýšenie aktívnej účasti na riešení svojej hmotnej núdze. Predpokladáme, že takéto riešenie stavu hmotnej núdze znamená aktivitu, ktorá by bola cestou k začleneniu na trh práce.

1. 02. 2017

Možnosti samospráv v prevencii radikalizácie – inšpirácie z Nórska

Obsah:

Po študijnej ceste, ktorú výskumníčky CVEKu absolvovali v januári 2017 v štyroch nórskych mestách, prinášame pohľad na možnosti, ktoré samosprávy majú v oblasti prevencie radikalizácie mladých ľudí. V texte popisujeme systém prevencie radikalizácie na lokálnej úrovni v Nórsku, a taktiež navrhujeme aktivity a opatrenia, ktoré považujeme za možné, ale najmä potrebné zavádzať na Slovensku. Aj keď Nórsko a Slovensko sa v mnohých aspektoch značne líšia, existuje prístupov k prevencii, ktoré môžu byť pre Slovensko a najmä pre slovenské samosprávy inšpiratívne.

10. 10. 2016

Bedeker od cudzincov pre cudzincov v arabčine

Obsah:

Podnetom k projektu Interkultúrny sprievodca životom na Slovensku boli neustále sa opakujúce otázky týkajúce sa každodenného života na Slovensku, ktoré počas našej práce dostávame od prichádzajúcich cudzincov. Množstvo z nich nás na začiatku prekvapilo, na niektoré dodnes nepoznáme odpoveď a najmä je zrejmé, že na mnohé otázky jednoznačné odpovede neexistujú.

Našou predstavou bola knižka, ktorá vyzerá inak ako bežný bedeker o krajine. Preto v nej nehľadajte údaje o rozlohe krajiny, počte obyvateľov alebo presné inštrukcie, čo sa smie a nesmie. Náš sprievodca (in)akosťami či zvláštnosťami na Slovensku, ako ich vnímajú ľudia zvonka, si kladie za cieľ umožniť novopríchodzím aj starousadlíkom pozrieť sa na bežné situácie ďalekohľadom aj lupou a so štipkou korenia aj soli ochutnať, čo spolu varíme.

hore