CVEK

Výskumná správa prináša zistenia z Bratislavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 20. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa dočítate, ako respondenti a respondentky vnímajú Banskú Bystricu ako miesto pre život a akým výzvam mesto čelí, koľko cudzincov v meste žije a z akých krajín pochádzajú, ale aj o postojoch obyvateľov voči cudzincom, či o tom, ako je vnímaná téma multikulturalizmu. Správa sa tiež venuje rôznym oblastiam integrácie cudzincov v meste Banská Bystrica – vzdelávaniu, trhu práce, sociálnym službám či bývaniu. V závere sa venujeme tiež možnostiam, ako podporovať integráciu cudzincov v Banskej Bystrici v budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

Výskumná správa v tejto skrátenej verzii prináša zistenia z Trnavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 17. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa venujeme tomu, ako respondenti a respondentky vnímajú Trnavu ako miesto pre život, aké informácie majú o populácii cudzincov v meste a odkiaľ ich čerpajú, čo podľa nich znamená integrácia a ako ju podporiť, kto môže byť prijatý za súčasť miestnej komunity a podobne. V závere prinášame aj niekoľko odporúčaní do budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie v tejto oblasti a celkový rámec verejných politík, boj proti diskriminácii a anticigánizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež obsahuje dve prípadové štúdie z lokalít, na ktorých ilustruje potenciál a obmedzenia slovenských integračných politík v praxi.

Správa si všíma, že napriek celkovému pomalému progresu v tejto oblasti aktívne obce a mimovládne organizácie dlhodobo pracujúce v niektorých lokalitách dosiahli hmatateľný úspech. Pozitívnym trendom je tiež snaha o rozširovanie pozitívnych skúseností prostredníctvom Národnej stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (NRIS) a pomocou financovania z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Takýto trend pozorujeme najmä v oblastiach bývania, zdravia a zamestnanosti. Správa však poukazuje aj na to, že výraznejšie úsilie je potrebné smerovať na zavádzanie úloh stratégie a akčných plánov do praxe. Rovnako v oblasti nediskriminácie a to obzvlášť v prípade praxe segregácie vo vzdelávaní a v bývaní, ako aj prípadoch policajného násilia v osadách, je predpokladom posunu, v prvom rade pripustenie toho, že takáto prax na Slovensku pretrváva a je potrebné ju eliminovať.

Správu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry (kapitoly Riadenie a celkový rámec verejnej politiky, nediskriminácie a vzdelávanie), Rómske advokačné a výskumné stredisko (kapitola anticiganizmus), Komunitné centrum menšín (prípadová štúdia Veľký Krtíš), Roma Media – ROMED (prípadová štúdia Hlinné), Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma.

Správa bola pripravená ako súčasť pilotného projektu Rómskeho občianskeho monitoringu, „Budovanie kapacít Rómskej občianskej spoločnosti a posilnenie jej zapojenia do monitorovania národných integračných stratégií‘. Pilotný projekt je realizovaný pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo spravodlivosť a spotrebitelia a je koordinovaný Stredoeurópskou univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych rómskych organizácií ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF), a je implementovaný približne 90 mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov.

V marci 2017 sme s podporou Nadačného fondu Telekom uskutočnili kvalitatívny výskum o hodnotách ľudí na Slovensku. Výskum bol postavený na 9 fokusových skupinách v troch regiónoch Slovenska. Výskumu sa zúčastnilo 72 respondentov. Cieľom výskumu bolo poodhaliť, ako ľudia vnímajú rôzne hodnoty, čo si pod nimi predstavujú a akú úlohu zohrávajú v ich živote. Zamerali sme sa na štyri témy, ktoré sa v rôznych výskumoch ukazujú ako najdôležitejšie. Zároveň ich aj my považujeme za kľúčové pri identifikácii faktorov, ktoré vplývajú na sociálnu súdržnosť, formovanie identít a čiastočne pomáhajú objasniť súčasnú atmosféru v krajine a postoje ľudí k rôznym témam. 

Po študijnej ceste, ktorú výskumníčky CVEKu absolvovali v januári 2017 v štyroch nórskych mestách, prinášame pohľad na možnosti, ktoré samosprávy majú v oblasti prevencie radikalizácie mladých ľudí. V texte popisujeme systém prevencie radikalizácie na lokálnej úrovni v Nórsku, a taktiež navrhujeme aktivity a opatrenia, ktoré považujeme za možné, ale najmä potrebné zavádzať na Slovensku. Aj keď Nórsko a Slovensko sa v mnohých aspektoch značne líšia, existuje prístupov k prevencii, ktoré môžu byť pre Slovensko a najmä pre slovenské samosprávy inšpiratívne.