CVEK

Podnetom k projektu Interkultúrny sprievodca životom na Slovensku boli neustále sa opakujúce otázky týkajúce sa každodenného života na Slovensku, ktoré počas našej práce dostávame od prichádzajúcich cudzincov. Množstvo z nich nás na začiatku prekvapilo, na niektoré dodnes nepoznáme odpoveď a najmä je zrejmé, že na mnohé otázky jednoznačné odpovede neexistujú.

Našou predstavou bola knižka, ktorá vyzerá inak ako bežný bedeker o krajine. Preto v nej nehľadajte údaje o rozlohe krajiny, počte obyvateľov alebo presné inštrukcie, čo sa smie a nesmie. Náš sprievodca (in)akosťami či zvláštnosťami na Slovensku, ako ich vnímajú ľudia zvonka, si kladie za cieľ umožniť novopríchodzím aj starousadlíkom pozrieť sa na bežné situácie ďalekohľadom aj lupou a so štipkou korenia aj soli ochutnať, čo spolu varíme.

Podnetom k projektu Interkultúrny sprievodca životom na Slovensku boli neustále sa opakujúce otázky týkajúce sa každodenného života na Slovensku, ktoré počas našej práce dostávame od prichádzajúcich cudzincov. Množstvo z nich nás na začiatku prekvapilo, na niektoré dodnes nepoznáme odpoveď a najmä je zrejmé, že na mnohé otázky jednoznačné odpovede neexistujú.

Našou predstavou bola knižka, ktorá vyzerá inak ako bežný bedeker o krajine. Preto v nej nehľadajte údaje o rozlohe krajiny, počte obyvateľov alebo presné inštrukcie, čo sa smie a nesmie. Náš sprievodca (in)akosťami či zvláštnosťami na Slovensku, ako ich vnímajú ľudia zvonka, si kladie za cieľ umožniť novopríchodzím aj starousadlíkom pozrieť sa na bežné situácie ďalekohľadom aj lupou a so štipkou korenia aj soli ochutnať, čo spolu varíme.

V publikácií predstavujeme závery krátkodobého výskumného projektu, ktorý sme realizovali na jar 2016 v maďarskej škole v obci Hejökeresztúr. Táto škola sa dlhodobo pokúša vytvoriť inkluzívne prostredie pre svojich žiakov, na úrovni triedy predovšetkým za pomoci komplexného inštrukčného programu. Jadro výskumu tvorí prípadová štúdia školy, ktorá bola spracovaná na základe rozhovorov s riaditeľkou, a učiteľmi, fokusových skupín s deťmi, pozorovania výuky, ako i rozhovorov s ďalšími aktérmi, ako napríklad starostkou obce a analytičkou zaoberajúcou sa inkluzívnymi modelmi v Maďarsku. Prípadovú štúdiu dopĺňa prehľad literatúry venujúcej sa tomuto pedagogickému programu a analýza aplikácie komplexného inštrukčného programu v slovenskom vzdelávacom systéme. 

Príbeh trojice základných škôl – v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí, ktoré poskytujú inšpirácie pri vzdelávaní detí z prostredia menšín. Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu, ako sme ich nazvali, sú prípadovými štúdiami, ktoré vznikli v rámci medzinárodného projektu School for everyone.  (http://schoolforeveryone.org/)

Krátka príručka predstavuje tieto školy a inšpirácie a typy, ktoré nám poskytli. 

Štúdia sa zameriava na doposiaľ okrajovú tému vysokoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Dostupné dáta poukazujú nielen na enormné  etnicky determinované nerovnosti vo vzdelávaní, ale aj určité seba-zaraďovanie študentov na sociálnu prácu. K tomu pravdepodobne dochádza z dôsledku stereotypných očakávaní o tom, že Rómovia sú predurčení na určitý typ práce.

Vychádzajúc najmä zo skúseností Spojených štátov amerických, autorka argumentuje, že zmeny v  spoločenskej stratifikácií a prístup k prestížnym spoločenským pozíciám vyžaduje umožniť marginalizovaným menšinám rovný prístup k vzdelaniu na kvalitných univerzitách. Významná časť štúdie sa preto zaoberá pozitívnymi aj negatívnymi viac ako 4O ročnými skúsenosťami USA, ktoré sú relevantné aj pre nastavovanie programov v prospech Rómov na Slovensku.

V závere štúdie autorka popisuje skúsenosti s prvým typom takéhoto programu na Slovensku s názvom Aj ty máš šancu, ktorý v školskom roku 2014/2015 zaviedol CVEK v spolupráci s Ekonomickou Univerzitou.