Štúdia otvára doposiaľ neprebádanú tému stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Na základe dostupných dát, terénneho mapovania CVEKu v Trnavskom samosprávnom kraji a aktuálnych prístupov vo verejných politikách, autorka argumentuje, že zákaz diskriminácie nepostačuje na prekonanie enormných nerovností vo vzdelávaní medzi Rómami a nerómami.
Aj keď Intervencie v predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania sú nepochybne najefektívnejšie, v centre pozornosti tvorcov verejných politík by mal byť aj prechod na strednú školu a podpora vzdelávania sociálne znevýhodnenej rómskej mládeže aj na tomto stupni vzdelávania. Vychádzajúc z rešpektu ľudskej dôstojnosti, autorka ďalej argumentuje, že jedným zo žiadúcich modelov vzdelávania by však malo byť začleňovanie do existujúcich vzdelávacích štruktúr prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení (DVO).
Na príklade pilotného modelu realizovaného v Skalici v školskom roku 2014/2015 ukazuje možnosti využitia DVO na zabezpečovania prechodu rómskej sociálne znevýhodnenej mládeže na kvalitnú strednú školu
Príručka má pomôcť výchovným poradcom, učiteľom a ďalším, ktorí v rámci kariérneho poradenstva pracujú s mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Obsahuje praktické cvičenia a postupy, ktoré môžu pomôcť vyrovnať šance mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu, najmä pri prechode na strednú školu.
Príručka vznikla v rámci projektu zavádzania dočasných vyrovnávacích opatrení v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom.
Prakticky ladená príručka má slúžiť ako návod a inšpirácia na vytváranie férovej šance pre skupiny ľudí, ktoré sú u nás znevýhodňované na základe etnicity, národnosti, pohlavia alebo rodu. Jej cieľom je „dať do života“ ustanovenie antidiskriminačného zákona o tzv. dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Publikácia popisuje aj teóriu politiky prijímania DVO, ciele a typy DVO, proces a zjednodušený metodický postup prijímania DVO.
Klúčové slová: dočasné vyrovnávacie opatrenia, antidiskriminácia
Publikácia sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku. Je členená do troch kapitol. Prvá kapitola sa sústredí na proces zavádzania inkluzívneho vzdelávania na Slovensku a obsahuje aj odporúčania pre verejnú politiku. Druhá kapitola zhŕňa výsledky prieskumu verejnej mienky s cieľom zodpovedať otázku, či verejnosť na Slovensku podporuje školy pre všetkých. Posledná kapitola obsahuje prípadové štúdie troch škôl a ich cesty k inkluzívnemu prostrediu.
Klúčové slová: vzdelávanie, Inkluzívne vzdelávanie, verejná mienka
Multikultúrna výchova nie je všemocným nástrojom premeny spoločnosti na otvorenú a rešpektujúcu rozmanitosť ľudských identít a kultúrnych rámcov. Môže však byť jedným z krokov, ktorá procesy tejto premeny posunie o kúsok ďalej. Na to by však potrebovala mať omnoho silnejšie zastúpenie nielen v štátnom vzdelávacom programe, školských vzdelávacích programoch a osnovách jednotlivých predmetov, ale predovšetkým v povedomí tých, ktorí by ju mali v školách presadzovať, teda učiteľov a budúcich učiteľov. Ak chceme, aby školy jedného dňa boli multikultúrne, potrebujeme multikultúrne zmýšľajúcich učiteľov, ktorí ich budú môcť vytvárať.
Kľúčové slová: školstvo, vzdelávanie, multikulturalizmus
Kniha štátne deti na jednej lodi? dopĺňa mozaiku príbehov spolužitia menšín a väčšiny na Slovensku o nový aspekt – deti z prostredia menšín v starostlivosti štátu. Je najmä o rómskych deťoch, pre ktoré je umiestnenie v ústavnej starostlivosti často prechodom do cudzieho sveta, v ktorom je ťažké sa orientovať. Autorky hľadajú odpovede na otázku, ako štát pristupuje ku kultúrne rôznorodým modelom rodinného života a výchovy detí. Čo sa považuje za štandard a normu v tejto oblasti? Ako sa do týchto noriem zmestia rómske rodiny? Ako detské domovy pristupujú ku kultúrnej rozmanitosti a etnickej identite detí? Je dieťa v starostlivosti štátu iba objektom výchovy alebo má možnosť o sebe rozhodovať?
Kľúčové slová: detský domov, kultúrna rozmanitosť, etnická identita, rómske deti, profesionálni rodičia
Prijatie faktu kultúrnej a sociálnej diverzity je prijatie spôsobu myslenia aj o nás samotných, o tom, čo je správne, ako vnímame niečo nové, „cudzie“. Čo to vlastne znamená „integrovať sa“ a je to skutočne na Slovensku také bezproblémové, že sa stačí „chcieť integrovať“ a jednotlivec bude začlenený do širšieho spoločenského celku, kde bude vnímaný ako rovný člen spoločnosti?
Kľúčové slová: migrácia, integrácia, cudzinci, Senec, Prievidza, Bratislava – Nové Mesto