Tina Gažovičová
V roku 2015 si v Nemecku podalo žiadosť o azyl rekordných 476 tisíc utečencov a naďalej prichádzajú noví. Kancelárka Merkelová v auguste 2015 na tému prijatia a integrácie utečencov povedala, medzičasom zľudovelú vetu: „Wie schaffen das“ („Dokážeme to“).[1] O tom, či a ako to Nemecko naozaj dokáže, sa v spoločnosti veľa debatuje. Je jasné, že po politickom rozhodnutí o prijatí utečencov nasleduje dlhodobý, náročný a celospoločenský proces ich integrácie.
Tento príspevok prináša základný prehľad v komplikovanej téme integrácia utečencov v Nemecku. Jeho cieľom je na Slovensko priniesť čo najviac faktov o tejto emóciami nabitej téme. Je rozdelený do štyroch častí. V prvej sú zrozumiteľne zhrnuté hlavné štatistiky o utečencoch, ktorí v roku 2015 prišli do Nemecka. Druhá časť sa venuje novému integračnému zákonu, ktorý v súčasnosti nemecká vláda pripravuje a ktorý určuje filozofiu integrácie. Ďalšie dve časti sú zamerané na konkrétne integračné opatrenia. Najprv je popísaný systém prvej pomoc, konkrétne ubytovania a zdravotnej starostlivosti. Následne je pozornosť venovaná opatreniam pre stabilné začlenenie sa do spoločnosti cez pracovný trh a cez vzdelávanie.
Tento článok okrem podrobného sledovania spoločenskej debaty skrz médiá a štúdium dostupných faktických informácií čerpá aj z dvoch rozhovorov realizovaných pre švrťročník Menšinová politika. Prvou respondentkou bola riaditeľka domova pre utečencov v berlínskej mestskej časti Charlottenburg-Wilhelmsdorf Živka Deleva. Deleva pochádza z Macedónska, ale zaujímavosťou je, že doktorandské štúdium absolvovala v Bratislave a pred príchodom do Berlína pôsobila na Univerzite Komenského. Druhým respondentom bol splnomocnenec mesta Berlín pre migráciu a integráciu Andreas Germershauser.[2] Aj na základe týchto rozhovorov sú informácie v texte dopĺňané ilustratívnymi príkladmi z hlavného mesta Berlín.
Čo o utečencoch vieme?[3]
Pri informáciach o utečencoch dochádza k mnohým nepresnostiam. Hneď prvá sa týka počtu utečencov. Nemecko používa tzv. EASY systém (Erstverteilung von Asylbegehrenden), pre prvotnú registráciu prichádzajúcich migrantov. V tomto systéme došlo v roku 2015 k rekordným 1,1 miliónom nových registrácií.[4] Avšak samotných žiadostí o azyl bolo v uplynulom roku „len“ 476 tisíc, teda ani nie polovica. Medzi dôvody k rozdielnym údajom patrí (1) dvojitá registrácia (2) odchod ľudí do iných krajín EÚ a podanie žiadosti o azyl až tam, ako aj (3) spracovanie formálnej žiadosti o azyl až v novom roku 2016.
Napriek týmto rozdielom treba zdôrazniť, že ešte nikdy Nemecko neevidovalo toľko žiadostí o azyl v priebehu jedného roka. Pri prehľade od roku 1953 sa ukazuje, že druhý najvyšší počet žiadateľov o azyl prišiel do Nemecka v roku 1992; vtedy ich bolo 438 tisíc.
Počet žiadateľov naďalej stúpa. Za prvé štyri mesiace roku 2016 si žiadalo o azyl vyše 240 tisíc utečencov.[5] To je viac než dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu v minulom roku.
Demografické údaje o žiadateľoch o azyl
Nemecké úrady o žiadateľoch o azyl zverejňujú niektoré základné štatistické údaje. V uplynulom roku 2015 prišlo 35,9% žiadateľov zo Sýrie, 12,2% z Albánska, 7,6% z Kosova, 7,1% z Afganistanu a 6,7% z Iraku. Celkovo je možné zhrnúť, že polovica utečencov bola z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) a tretina z Balkánu (Albánsko, Kosovo, Srbsko a Macedónsko). Od začiatku roku 2016 tvoria takmer polovica utečencov pochádza zo Sýrie a celkovo tvoria utečenci z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) až 75% všetkých žiadateľov o azyl.
Nemecké úrady samostatne uvádzajú štatistiky o etnickom pôvode utečencov z niektorých krajín. Za rok 2015 dve tretiny žiadateľov o azyl zo Sýrie boli Arabi (66,6%) a pätinu tvorili Kurdi (24,9%). Žiaľ oficiálne neuvádzajú, koľko žiadateľov o azyl z Balkánu boli Rómovia, pričom neoficiálne informácie sú, že ich je približne tretina.[6]
Pri pohľade na náboženskú príslušnosť zisťujeme, že 73,1% všetkých žiadateľov boli moslimovia, 13,8% kresťania a 4,1% jezídi. Pri porovnaní päť najzastúpenejších krajín pôvodu sa ukazuje, že najvyšší podiel moslimov bol medzi utečencami z Kosova (90,9%), ďalej zo Sýrie (86,2%) a z Afganistanu (83,3%). Naproti tomu až 47,9% utečencov z Iraku boli jezídi[7].
Jedna z dôležitých informácií je vekové zloženie. Takmer tretinu žiadateľov tvoria neplnoletí do 18 rokov (31,1%). Ďalšiu štvrtinu tvoria mladí ľudia medzi 18-24 rokov (24,8%). Ľudia nad 30 rokov tvoria len 28,9% všetkých utečencov.
Keď sa pozrieme na štatistiky podľa pohlavia za rok 2015 zisťujeme, že kým medzi mladými do 16 rokov bolo rozdelenie medzi chlapcami a dievčatami takmer rovnomerné, v takmer všetkých ďalších vekových kategóriach boli výrazne viac zastúpení muži. Výnimkou je veková kategória nad 65 rokov, kde z 2,4 tisíc žiadostí bola väčšina žien. Celkovo bolo 69,2% žiadostí od mužov. Podiel mužov býva vyšší pri žiadateľoch z Blízkeho a Stredného východu (medzi žiadateľmi zo Sýrie, Afganistanu a Iraku tvorili muži medzi 70,9% a 73,8%) a o niečo nižší medzi žiadateľmi z balkánskych štátov (z krajín Albánsko, Kosovo, Srbsko a Macedónia tvorili muži medzi 51,0% a 64,4%).
Utečenci a spolkové krajiny
V Nemecku funguje kľúč pre rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi 16 spolkových krajín Nemecka. Výpočet pre tento kvótny systém sa vyrátava z dvoch tretín z daňových príjmov a z jednej tretiny z počtu obyvateľov jednotlivých spolkových krajín. V uplynulom roku bolo najviac žiadostí podaných v Bayern (Bavorsku) (67,6 tisíc), v tesnom závese je Nordrhein-Westfalen (Severné Porýnie-Vestfálsko) (66,8 tisíc žiadateľov) a na treťom mieste je Baden-Württemberg (Bádensko-Württembersko) (57,6 tisíc žiadateľov). Naproti tomu najmenej bolo v Bremen (4,7 tisíc žiadateľov) a v Sachsen (Sasku) (10,1 tisíc žiadateľov). V hlavnom meste Berlín si v minulom roku podalo žiadosť o azyl 33 tisíc utečencov, čo tvorí 7,5% zo všetkých.
Rozhodnutia o udelení azylu
O udelení a neudelení azylu rozhoduje centrálny spolkový úrad pre migráciu a utečencov (Bundesamt fur Migration und Fluchtlinge – BAMF). V roku 2015 BAMF rozhodol o 282 tisíc žiadostiach. Z nich 48,5% žiadateľov získalo azyl a 32,4% bol azyl zamietnutý (zvyšné boli formálne rozhodnutia, doplnková ochrana a zákaz vyhostenia) Spomedzi rozhodnutí za posledných desať rokov je to najvyšší podiel udelenej ochrany, v iných rokoch sa podiel udelených azylov pohyboval medzi 4,4% (v roku 2006) a 35,0% (v roku 2008).
Politika integrácie
V súčasnosti nemecká vláda pripravuje nový integračný zákon, ku ktorému v polovici apríla zverejnila prvý podklad.[8] Zámer zákona je výsledkom náročného koaličného vyjednávania. Súčasná integračná politika Nemecka sa realizuje pod heslom „Fördern und Fordern“, v preklade podporovať a vyžadovať, a v tomto duchu je koncipovaný aj plán nového zákona. Pri vysvetľovaní svojej filozofie uvádza: „Cieľom zákona je cez štátne opatrenia podporovať integráciu k nám prichádzajúcich ľudí do spoločnosti a na pracovný trh a zároveň od nich vyžadovať vlastnú snahu.“
Návrh zákona je postavený na predpoklade, že integrácia nenastane sama od seba, ale treba ju veľmi dôsledne podporovať a utečencov k nej dotlačiť. Kým vláda ho prezentuje ako historický úspech, v spoločnosti bol návrh zákona prijatý kontroverzne. Týždenník Die Zeit sa pri jeho komentovaní pýta: „Je to signál pre utečencov, ktorí sa odmietajú integrovať, alebo odkaz pre ustarostených voličov?“[9] Profesorka z Inštitútu pre výskum integrácie a migrácie na Humboldt univerzite v Berlíne Naika Foroutan zákonu vyčíta, že sa zameriava na určitú skupinu ľudí, o ktorých od začiatku predpokladá, že majú problém sa integrovať a je nutné ich k tomu nútiť a vyhrážať sa sankciami. Ona a ďalších 90 osobností nemeckého verejného živote začiatkom mája uverejnili aj otvorený list, v ktorom návrh zákona kritizujú a označujú ho ako návrat do 80tych rokov. Na jednej strane hodnotia pozitívne, že plánovaný zákon prináša zlepšenie v oblasti urýchleného začlenenia na pracovný trh. Na strane druhej mu ale vyčítajú: „Je vedený nedôverou a predbiehajúcimi predsudkami.“[10] Namiesto zákona, ktorý sa zameriava na utečencov navrhujú vyhlásenie, ktorou cieľovou skupinou by bola celá spoločnosť.
Návrh zákona prináša nové opatrenia vo viacerých oblastiach. Nasledovným trom kľúčovým opatreniam sa text venuje nižšie v príslušných podkapitolách; v oblasti pracovného trhu návrh zákona ohlasuje zjednodušený prístup na pracovný trh a tvorbu 100 tisíc nových pracovných miest pre utečencov a v oblasti vzdelávania zavádza povinnosť spolupracovať pri ponúknutých integračných programoch.
Ďalším dôležitým opatrením je povinnosť dodržiavať predpísané miesto pobytu (Wohnsitzzuweisung). Utečenci budú mať pod hrozbou sankcii povinnosť zotrvať na úradmi pridelenom mieste bývania. Konkrétny návrh ešte nebol predložený. Cieľom tohto opatrenia má byť zabránenie getoizácii utečencov a zároveň posilniť to, aby sa utečenci integrovali v rôznych častiach Nemecka, nie len v najväčších mestách. Na druhej strane opatrenie zožalo veľa kritiky, lebo utečencov obmedzuje a podľa niektorých odborníkov bude utečencom skôr brániť v integrácii, ak sa nebudú môcť voľne presúvať za pracovnými a ubytovacími možnosťami.[11]
Prvé núdzové ubytovanie
Prvou výzvou bolo v krátkom čase zabezpečiť základné potreby pre všetkých utečencov a vyhnúť sa bezdomovectvu a sociálnym nepokojom. Na mnohých miestach v Nemecku preto začali vznikať provizorné ubytovne, niekde v školských telocvičniach, inde v opustených budovách. Ubytovanie utečencov prebieha v niekoľkých krokoch.[12] [13] Najprv utečenci prídu do núdzového centra. Najväčšia núdzová ubytovňa vznikla v berlínskom areáli bývalého letiska Tempelhof. Tu môže niekoľko tisíc utečencov prvých pár dní prespať, registrovať sa a prejdú lekárskou prehliadkou. Následne sú ubytovaní v zariadení pre prvý pobyt (Erstaufnahmeeinrichtung). Tam by mali zostať okolo šesť mesiacov. Podľa splnomocnenca mesta Berlín Germerhausen ešte väčšina utečencov, ktorí prišli v roku 2015, bývajú v takomto type zariadení.
Príkladom takéhoto zariadenia je utečenecký domov v bohatej západonemeckej štvrti Charlottenburg-Wilhelmsdorf, ktorý otvorili v marci 2015. Aj miestna skúsenosť je v súlade s celkovými štatistikami. Na jar pred rokom sem prichádzali najmä ľudia z Balkánu, z ktorých väčšina boli Rómovia. Cez leto začali prichádzať najmä ľudia z Blízkeho a Stredného východu, ktorí teraz tvoria 90% z okolo 400 ubytovaných utečencov. Týmto 400 ľuďom pomáha osem sociálnych pracovníkov a asistentov. Im ďalej výrazne pomáhajú dobrovoľníci. Napríklad kurzy nemčiny vedú výhradne dobrovoľníci. Domov má tiež samostatný sklad darovaného oblečenia.
Budova, ktorá do roku 2012 slúžila ako uzavretá psychiatria a následne bola niekoľko rokov prázdna, patrí dcérskej spoločnosti Berlína Berlin Immobilienmanagment[14] a prenajíma si ju Miestny úrad pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť (tzv. LAGESO – Landesamt für Gesundheit und Soziales). Prevádzkovateľom utečeneckého domova je súkromná spoločnosť Prisod zameraná na sociálne služby, ktorá v súčasnosti vedie 17 dočasných domovov pre žiadateľov o azyl ako aj pre bezdomovcov. Na základe počtu ubytovaných utečencov Miestny úrad LAGESO súkromnej spoločnosti prepláca náklady na starostlivosť o nich.
Vzhľadom na vysoké počty utečencov v minulom roku začali niektoré zabehané mechanizmy zlyhávať. Tak napríklad o udeľovaní núdzového ubytovania rozhoduje v každej spolkovej krajine Miestny úrad LAGESO. Na jeseň minulého roka berlínske úrady nezvládali počty novo-prichádzajúcich utečencov a v októbri opísali noviny Tagesspiegel situáciu pred úradom LAGESO ako „chaotickú a čiastočne nedôstojnú a nebezpečnú pre ľudí“.[15] Aj riaditeľka Deleva opisuje, ako v tom čase boli rodiny, ktoré čakali 4-5 týždňov, aby dostali doklad o tom, že štát bude prevádzkovateľom domova preplácať náklady za ich ubytovanie. „Uprostred zimy sme mali ľudí, ktorí tam stáli naozaj niekoľko týždňov a chodili tam každý deň a každý deň, niekedy od tretej ráno. (…) Boli to tisíce ľudí, ktorí tam stáli v rade.“
V takomto type zariadenia by mali utečenci zostať maximálne šesť mesiacov. Počas tohto obdobia dostávajú od štátu plnú starostlivosť, t.j. jedlo a hygienické potreby v mieste ubytovania a drobné vreckové. Po šiestich mesiacoch prechádzajú k samostatnej starostlivosti, v rámci ktorej dostávajú viac peňazí, z ktorých si musia sami hradiť jedlo aj všetky ďalšie potreby. Riaditeľka Deleva vysvetľuje, ako sa teória líši od praxe. „Predstava je, že počas prvých šiestich mesiacov dostávajú tri jedlá denne a nepotrebujú variť. Ale v skutočnosti ak zariadenie nemá kuchyňu, neustále musí riešiť problémy s varením vo vnútri na izbách.“ Keďže z bezpečnostných dôvodov nemohli dopustiť, aby rodiny na izbách mali vlastné elektrické dvojplatničky či iné nebezpečné spotrebiče, rozhodli sa vybudovať kuchyne dostupné pre utečencov. Aj preto tu utečenci často zostávajú aj dlhšie ako šesť mesiacov.
Pokiaľ ubytovaní žiadatelia o azyl zásadne porušia domové pravidlá, môžu dostať tri oficiálne varovania a následne môžu byť vykázaní z domova. V takom prípade musia ísť znovu na Miestny úrad LAGESO a požiadať si o ubytovacie miesto inde, pričom už ich nevezmú do domovov rovnakého prevádzkovateľa. Riaditeľka Deleva vraví, že za uplynulý rok musela definitívne vykázať asi desať utečencov. Dôvodom bolo najčastejšie rodinné násilie, ale napríklad aj opakované fajčenie na izbe. Objavujú sa aj iné problémy spolužitia rôznych skupín. Vyskytli sa prípady, kedy už malé deti si nadávajú za to, že jedni sú Kurdi a druhí Arabi. To je niečo, proti čomu zamestnanci domova ostro vystupujú a dávajú im najavo, že tu sú si všetci rovní.
Súčasťou poskytovania prvej pomoci utečencom je popri ubytovaní aj zdravotná starostlivosť. Všetci utečenci by v rámci prvotnej registrácie mali prejsť aj všeobecnou zdravotnou kontrolou. Tam im napríklad poskytujú možnosť očkovania. Okrem iného sa zisťuje výskyt nákazlivých chorôb (napr. tuberkulóza, žltačka, osýpky a ďalšie), ktoré musia lekári centrálne nahlasovať. Podľa nemeckého ministerstva zdravotníctva sa v období októbra a novembra 2015 vyskytli nákazlivé choroby u necelých 0,4% z prichádzajúcich utečencov. Ministerstvo zdravotníctva na základe toho na svojej webovej stránke uvádza, že „nevidí zvýšené riziko infekčných chorôb pre celkovú spoločnosť cez utečencov.“[16] Utečenci majú počas prvých 15 mesiacov v krajine právo na plnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nehradia zdravotné poisťovne, ale príslušné úrady. Pritom je nutné zdôrazniť, že sa nejedná len o fyzické, ale aj psychické zdravie, keďže mnohí utečenci sú silne traumatizovaní tým, čo zažili v krajine pôvodu aj na svojej ceste do Nemecka.
Všestranná integrácia
Prvé mesiace po príchode rekordného počtu utečencov sa pozornosť sústredila najmä na zabezpečenie prvej pomoci. „Teraz stojíme pred otázkou: ako sa podarí integrácia?“ povedal v rozhovore pre CVEK splnomocnenec mesta Berlín pre migráciu a integráciu Andreas Germershauser.[17] Najdôležitejšie oblasti pre dlhodobú integráciu sú pracovný trh a vzdelávanie.
Integrácia na pracovný trh
Počas prvých troch mesiacov od podania žiadosti o azyl utečenci nesmú pracovať. Môžu si privyrobiť jedine pomocnými prácami za ktoré dostanú 1,05 EUR/ hodinu a môžu odpracovať maximálne 80 hodín mesačne. Takéto pomocné práce môžu byť napríklad upratovanie v ubytovacom zariadení, ale aj nosenie kufrov na vlakovej stanici[18].
Po troch mesiacoch si môžu začať hľadať prácu. Prístup na pracovný trh je tak pomerné rýchly, ale nadalej obmedzený. Zatiaľ ešte platí, že utečenec nesmie obsadiť miesto, ktoré by mohol obsadiť občan Nemecka alebo inej krajiny EÚ. Preto najprv musí Spolková agentúra pre prácu (Bundesagentur für Arbeit) dať potvrdenie, že na miesto na nehlási niekto, kto by mal prednosť (tzv. kontrola prednosti – Vorrangprufung). Toto pravidlo sa aplikuje počas prvých 15 mesiacov.[19] Systém je zároveň pomerne komplikovaný a pre utečencov s odlišným právnym statusom platia pre prístup na pracovný trh aj odlišné pravidlá. Aj táto neprehľadnosť podľa niektorých sťažuje integráciu na pracovný trh v praxi. Napríklad noviny Stern v októbri 2015 napísali, že mnohé podniky, napr. Porsche, Daimler či Siemens, majú záujem zamestnávať utečencov. Avšak „priveľa pravidiel blokuje prístup k pracovného trhu“.[20] Aj preto sa tieto pravidlá čoskoro zmenia. V pripravovanom integračnom zákone sa v tých spolkových krajinách, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti, táto „kontrola prednosti“ na dobu troch rokov ruší.[21] Toto opatrenia ocenili aj odborníci podpísaní pod vyššie spomínaným otvoreným listom.
S hľadaním práce majú utečencom pomôcť zariadenia nazývané „Jobcenter“. Nový koncept integračnej politiky zároveň uvádza plán vytvoriť 100 000 nových pracovných miest zo spolkových zdrojov. „Cieľom je nízkoprahový vstup do nemeckého pracovného trhu ako aj ponuka zmysluplnej a spoločensky prínosnej činnosti v priebehu azylového konania.“[22] Podľa ekonóma Herberta Bruckera z univerzity Bamberg je dobré, keď ľudia majú čo robiť, zároveň je však skeptickí, či zvládnu prechod z takto dotovaného jobu do bežného pracovného trhu. Okrem toho varuje, že dotované pracovné miesta môžu nahradiť bežné, ktoré mali rovnakú náplň práce. [23]
Vzdelávanie a osvojenie si jazyka
Osvojenie si jazyka a vzdelávanie patria spolu s pracovným trhom medzi najdôležitejšie integračné oblasti. Ako už bolo spomenuté vyššie, v minulom roku prišlo 130 tisíc neplnoletých žiadateľov o azyl. Pre všetky deti v školopovinnom veku platí povinná školská dochádzka nezávisle od ich utečeneckého statusu. Už počas prvých šiestich mesiacov domove núdzového ubytovania hľadajú pre deti voľné miesto v škole. Akonáhle deti nastúpia do školy a nevedia po nemecky, väčšinou idú najprv do tzv. „Willkommensklasse“, teda triedy, v ktorej sa učia jazyk a robia aktivity, ktoré nevyžadujú jazykovú znalosť, najmä šport. Podľa riaditeľky domova pre utečencov Živky Deleva majú v súčasnosti v Berlíne takmer všetky základné školy aspoň jednu „Willkommensklasse“. Tam žiaci zostávajú podľa potreby niekoľko mesiacov až maximálne jeden rok.
Deti mladšie ako je povinná školská dochádzka sa môžu uchádzať o miesto v predškolskom zariadení (tzv. Kindertagesstätte – KITA). Napríklad v Berlíne platí: akonáhle majú utečenci zahlásení pobyt v meste, môžu si na miestnom úrade vybaviť preplácanie starostlivosti v KITA. Nárok má každé dieťa staršie ako rok, pričom od veku dieťaťa sa odvodzuje dotovaný počet hodín. Úrady im však nezaručujú miesto. Utečenecké rodiny, prípadne s pomocou sociálnych pracovníkov, teda musia sami hľadať také zariadenie, ktoré má pre dané dieťa voľné miesto. Celkovo je v súčasnosti Berlíne veľký problém s miestami a dlhé čakacie doby, pričom miestni občania často svoje deti vopred prihlasujú už v čase ich narodenia.
Žiadatelia o azyl majú v Nemecku už dlhšie možnosť navštevovať tzv. integračné kurzy, ktoré pozostávajú zo 600 hodín jazykovej výučby a orientačnej časti (kurz nemeckej histórie, kultúry a právneho štátu). Doteraz boli kurzy povinné pre tých, ktorí nemali žiadne znalosti nemčiny. Podľa pripravovaného nového integračného zákona sú povinné aj pre žiadateľov, ktorí už trochu po nemecky vedia. Zároveň sa skracuje aj doba, počas ktorej ho môžu absolvovať z dvoch na jeden rok. Toto opatrenie sa stretlo so značnou kritikou, keďže zákon nezabezpečuje miesto na kurze a v praxi sa ukazuje, že v súčasnosti je viac záujemcov o kurzy, než je dostupných kurzov.[24] Integračné kurzy najčastejšie vyučujú tzv. Volkshochschulen, ako sa v celom Nemecku označujú zariadenia pre vzdelávanie dospelých.
Od minulého roka veľká časť vzdelávacej agendy stojí na pleciach dobrovoľníkov. Aj vo vyššie opísanom domove zabezpečujú výučbu nemeckého jazyka dobrovoľníci. Preto sa diskusie o integrácii v súčasnosti vedú aj o tom, ako časom nahradiť dobrovoľníkov platenými pracovníkmi. Splnomocnenec Germershauser v rozhovore pre CVEK chválil angažovanosť dobrovoľníkov, ale vie, že na nich sa nemôžu stavať politické opatrenia. Zároveň ale aj oceňuje „pohľad zvonku“, ktorý dobrovoľníci prinášajú. V kontexte okrúhleho stola pre koordináciu práce s utečencami uviedol: „Dobrovoľníci majú aj istú „watchdog“ funkciu. Sú veľmi kritickí, niektorí sú veľmi ostrí vo vzťahu k verejnej správe. Myslím, že to je dôležitá úroveň komunikácia, aby verejná správa občanom zdelila: ´Hovoríme s vami a necháme sa aj od vás upozorniť na to, čo dobre nefunguje.´“
Záver
Nemecko už dlho je multikultúrna krajina. V súčasnosti každý piaty obyvateľ 80-miliónovej krajiny má migračný pôvod. Či sa podarí integrovať státisíce utečencov, ktorí za uplynulý rok do Nemecka prišli, sa dnes ešte nedá predvídať. Ako som v tomto článku ukázala, integrácia obsahuje veľa oblastí a čiastkových riešení. Rôzni aktéri majú pritom odlišné názory na to, čo je najlepšia cesta. Je zrejmé, že nemeckú spoločnosť ešte čaká mnoho inštitucionálnych rozhodnutí o ubytovaní utečencov či ich prístupe na pracovný trh. Zároveň nemecká spoločnosť, ako aj každá iná, má aj celý rad ďalších problémov, ako je napr. nedostatok cenovo dostupného bývania a veľké regionálne rozdiely. Popri tom sa medzi politikmi aj v spoločnosti vyskytujú radikálne hlasy, ktoré zásadne odmietajú prítomnosť utečencov v krajine, čo politicky aj spoločensky výrazne sťažuje celý proces integrácie.
Avšak aj napriek rozličným názorom na konkrétne kroky si politické elity aj väčšina spoločnosti uvedomuje, že len úspešná integrácia môže pomôcť vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia rôzneho pôvodu môžu pokojne spolunažívať. To je prvý predpoklad pre jej úspech.
[1] https://de.wikipedia.org/wiki/Wir_schaffen_das
[2] Oba rozhovory boli autorkou textu realizované 22. apríla 2016.
[3] Das Bundesamt in Zahlen 2015. Asyl. http://www.bamf.de/SharedDocs/Anlagen/DE/Publikationen/Broschueren/bundesamt-in-zahlen-2015-asyl.pdf;jsessionid=D948830519C7D0344CE6479F9942F7BA.1_cid359?__blob=publicationFile
[4] http://www.bmi.bund.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2016/01/asylantraege-dezember-2015.html
[5] http://www.bamf.de/SharedDocs/Anlagen/DE/Downloads/Infothek/Statistik/Asyl/201604-statistik-anlage-asyl-geschaeftsbericht.pdf?__blob=publicationFile
[6] Ein Drittel der Balkan-Flüchtlinge sind Roma. 29.07.2015, von CHRISTIAN GEINITZ http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/fluechtlingsstrom-ein-drittel-der-balkan-fluechtlinge-sind-roma-13724375.html
[7] Jezídi vyznávajú monoteistické náboženstvo a žijú ako menšina najmä v Iraku, Sýrii, Iráne a Turecku. Etnicky sa mnohí hlásia ku Kurdom. V súčasnosti sú veľmi kruto prenasledovaní tzv. Islamským štátom. Celosvetovo sa ich komunita odhaduje na niekoľko stotisíc, pričom v Nemecku sa v súčasnosti odhaduje 50 -120 tisíc jezídov. V nemeckej spoločnosti sa v súčasnosti zviditeľnili aj vďaka novinárke z jezidskej a kurdskej rodiny Düzen Tekkal.
[8] Koalitionsausschuss am 13. April 2016, Eckpunkte Integrationsgesetz. http://docs.dpaq.de/10653-eckpunkte_integrationsgesetz.pdf
[9] Die Zeit, De Maizières Pflichtprogramm von F. Thurm, 29.3.2016
http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2016-03/integrationsgesetz-thomas-de-maiziere-fluechtlinge-vorschriften
[10] https://www.openpetition.de/petition/online/das-geplante-integrationsgesetz-spaltet-wir-brauchen-einen-integrationsvertrag-fuer-alle
http://www.zeit.de/politik/deutschland/2016-05/integrationsgesetz-offener-brief-kuenstler-protest/komplettansicht
[11] https://www.proasyl.de/wp-content/uploads/2015/12/Positionspapier-von-PRO-ASYL-zu-den-Eckpunkten-des-Integrationsgesetzes.pdf
Rozhovor Herbert Brucker ZEIT
[12] Masterplan Integration und Sicherheit – Geminsam fur noch mehr Berlin.
[13] Situácia v iných spolkových krajinách sa môže mierne líšiť.
[14] Berlin Immobilienmanagment vznikol v roku 2003 a v súčasnosti z poverenia mesta spravuje okolo 4 500 nehnuteľností po celom meste. (http://www.bim-berlin.de/)
[15] http://www.tagesspiegel.de/berlin/fluechtlinge-in-berlin-weniger-chaos-vorm-lageso-dank-neuer-zweigstelle/12487036.html
[16] http://www.bmg.bund.de/themen/gesundheitssystem/internationale-zusammenarbeit/migration-und-integration/fluechtlinge-und-gesundheit/faq.html
[17] Rozhovor dňa 22.4.2016
[18] Asylbewerber in Schwäbisch Gmünd: Kofferschleppen für 1,05 Euro die Stunde Von C. Sydow, 23.7.2013
http://www.spiegel.de/politik/deutschland/in-schwaebisch-gmuend-helfen-asylbewerber-reisenden-beim-koffertragen-a-912708.html
[19] http://asylfakten.de/ab-wann-duerfen-asylbewerber-arbeiten/
[20] Flüchtlinge in Deutschland: Jung, männlich, gebildet, sucht Arbeit. Von Silke Gronwald. 25.10. 2015 http://www.stern.de/wirtschaft/news/fluechtlinge–warum-jobs-so-wichtig-fuer-die–integration-sind-6514512.html
[21] Eckpunkte
[22] Koalitionsausschuss am 13. April 2016 Eckpunkte Integrationsgesetz
[23] ZEIT „Sie beginnen oft bei null“
[24] Die Zeit, De Maizières Pflichtprogramm von F. Thurm, 29.3.2016 http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2016-03/integrationsgesetz-thomas-de-maiziere-fluechtlinge-vorschriften
