Tento dokument prináša praktické odporúčania a metodické usmernenia pre strategické plánovanie integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. Reaguje na kontinuálny nárast zahraničného obyvateľstva v slovenských mestách a absenciu národného integračného rámca. Text reflektuje viac ako dvojročné skúsenosti z tvorby stratégií v Bratislave, Nitre, Prešove, Košiciach a Trnave. Samosprávam ponúka zrozumiteľný návod, ako realizovať vstupnú analýzu, prepájať integračné ciele s ostatnými mestskými politikami (tzv. mainstreaming), komunikovať tému transparentne a získať podporu politického vedenia i verejnosti. Súčasťou je aj prípadová štúdia úspešného procesu v Nitre.
Odporúčania boli vypracované v rámci projektu Podpora samospráv v zlepšovaní prístupu ku kvalitným a inkluzívnym službám pre deti a ich rodiny s utečeneckým a cudzineckým pôvodom: posun od núdzového prístupu k dlhodobým stratégiám inklúzie, ktorý sme realizovali v spolupráci s UNICEF s finančnou podporu Európskej komisie.

Predkladaný dokument prináša súbor strategických a legislatívnych odporúčaní na skvalitnenie dátového manažmentu a zberu údajov o ľuďoch s cudzineckým pôvodom. Reaguje na hlavné bariéry v systéme – od chýbajúceho obojsmerného zdieľania dát medzi štátom a mestami až po roztrieštené informácie na lokálnej úrovni. Dokument formuluje konkrétne kroky pre inštitúcie na národnej úrovni (automatizácia exportov, validácia registrov) aj pre samotné samosprávy (posilnenie dátových tímov, štandardizácia granularity a tvorba krízových protokolov). Materiál slúži ako praktický návod na prechod k rozhodovaniu založenému na reálnych dôkazoch.
Odporúčania boli vypracované v rámci projektu Podpora samospráv v zlepšovaní prístupu ku kvalitným a inkluzívnym službám pre deti a ich rodiny s utečeneckým a cudzineckým pôvodom: posun od núdzového prístupu k dlhodobým stratégiám inklúzie, ktorý sme realizovali v spolupráci s UNICEF s finančnou podporu Európskej komisie.
Táto analýza detailne mapuje, ako Bratislava a Nitra zbierajú a využívajú dáta o svojich obyvateľoch, s hlavným fokusom na ľudí s cudzineckým pôvodom. Ukazuje, že mestá narážajú na vážne legislatívne, technické aj personálne bariéry, ktoré im bránia získať reálny demografický obraz a efektívne plánovať kapacity škôl, sociálnych služieb a ďalších aktivít. Výstup porovnáva robustný, no administratívne roztrieštený ekosystém Bratislavy s centralizovaným, no kapacitne poddimenzovaným modelom Nitry.
Publikácia vznikla v rámci projektu Podpora samospráv v zlepšovaní prístupu ku kvalitným a inkluzívnym službám pre deti a ich rodiny s utečeneckým a cudzineckým pôvodom: posun od núdzového prístupu k dlhodobým stratégiám inklúzie, ktorý sme realizovali v spolupráci s UNICEF s finančnou podporu Európskej komisie.

Táto analýza je výsledkom terénneho výskumu v Trnavskom kraji, ktorý Centrum pre výskum etnicity a kultúry realizovalo na prelome rokov 2025 a 2026. Komplexne sa zaoberá špecifickou situáciou, bariérami a výzvami, ktorým čelia mladí cudzinci a odídenci v Trnavskom kraji. Výskum identifikuje kľúčové zistenia naprieč rôznymi sférami ich života a poukazuje na fakt, že títo mladí ľudia predstavujú vysoko zraniteľnú skupinu, ktorej situácia je v porovnaní s domácou mládežou omnoho krehkejšia.
Cieľom analýzy však nie je len pomenovanie existujúcich problémov a systémových bariér, ale aj definovanie potrieb na prekonanie izolácie mladých cudzincov a cudziniek. Môže slúžiť ako podklad pre nevyhnutnú inštitucionálnu zmenu, ktorej ústredným nástrojom by mali byť pripravované jednotné kontaktné miesta (JKM) – inštitúcie poskytujúce proaktívnu, kultúrne citlivú a nízkoprahovú záchrannú sieť pre úspešnú integráciu mládeže s cudzineckým pôvodom do spoločnosti.
Analýza vychádza v rámci projektu Perspektívy a potenciál mladých migrantov a migrantiek – rozvoj inkluzívneho systému podpory, ktorý je financovaný Európskou úniou v programe Impact Lab Nadácie Pontis.

Slovenské školstvo sa dlhodobo vyvíjalo v pomerne homogénnom kultúrnom prostredí, čo znamená, že nemalo dostatok skúseností so systematickým vzdelávaním detí cudzincov. Až v posledných rokoch sa táto téma začala dostávať do povedomia verejnosti. Aktivity zamerané na inklúziu detí z odlišného kultúrneho prostredia však boli sporadické, nekoordinované a prevažne sústredené na základné školy. Stredné školy ostávali na okraji záujmu, hoci práve v stredoškolskom veku sa formuje identita mladých ľudí a ich schopnosť začleniť sa do spoločnosti.
Preto sme pripravili túto metodickú príručku — ako podporu pre učiteľov a učiteľky, ktorí chcú vytvárať prostredie, do ktorého sa študenti a študentky z iných krajín môžu začleniť prirodzene, bez tlaku, a zároveň aktívne. Príručka ponúka sériu mesačných aktivít, ktoré podporujú inklúziu, interkultúrne porozumenie a komunitné prepojenie v školskom prostredí. Je navrhnutá tak, aby poskytovala flexibilitu a voľnosť pri výbere aktivít. Každá aktivita obsahuje jasne formulovaný cieľ, odporúčaný postup, časovú dotáciu a praktické tipy, ako ju realizovať efektívne.
Príručka tak slúži ako otvorený rámec, ktorý možno prispôsobiť možnostiam školy a potrebám študentov a študentiek.
Projekt podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.

V rámci projektu „HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín“ sme v CVEKu vytvorili a otestovali novú metodiku pre vzdelávanie zamestnancov a zamestnankýň samospráv. Naším cieľom je posilniť pripravenosť samospráv na efektívne a inkluzívne zapájanie rôznorodých komunít do tvorby verejných politík.
Mnohé samosprávy už úspešne využívajú participatívne procesy. Vieme však, že menšiny a zraniteľné skupiny sú do týchto rozhodovacích procesov stále zapájané len zriedka. Ak sa však do rozhodovania nezapoja všetci, verejné politiky nebudú skutočne efektívne. Náš vzdelávací program priamo podporuje samosprávy v ich úsilí odstrániť bariéry a zavádzať princípy inklúzie a rovnosti do výkonu ich kompetencií.
Náš intenzívny celodenný tréningový modul je navrhnutý tak, aby účastníkom a účastníčkam poskytol komplexný pohľad:
Ak pôsobíte na samospráve a chcete systematicky rozvíjať svoje kapacity v oblasti inklúzie a participácie, rady prídeme s tréningom aj do Vášho mesta.
Kontaktujte nás pre bližšie informácie a dohodnutie termínu: info@cvek.sk
Projekt realizovaný s podporou Európskej únie a Transatlantic Foundation German Marshall Fund.
![]() |
Zabezpečenie sociálnych služieb pre všetkých, vrátane cudzincov, je základným prvkom ľudských práv a dôstojnosti. Každý jednotlivec, bez ohľadu na svoju národnosť či pôvod, má právo na pomoc v ťažkých životných situáciách. Integrácia cudzincov do spoločnosti je zároveň zásadná pre sociálnu stabilitu a harmóniu.
Štát a samosprávy by mali klásť dôraz na vytváranie inkluzívnych politík, ktoré podporujú integráciu cudzincov aj prostredníctvom sociálnych služieb.
Táto analýza sa zaoberá legislatívnou úpravou sociálnych služieb na Slovensku, ukotvením tejto témy v strategických dokumentoch s dôrazom na priority štátu, pričom analyzuje aj to, do akej miery legislatíva a stratégie reflektujú situáciu cudzincov a utečencov na Slovensku. Zároveň analyzuje súčasný systém financovania sociálnych služieb a výzvy, ktoré s tým súvisia. Posledná časť sa zameriava na kompetencie samospráv v poskytovaní služieb.
Súčasťou úvodnej analýzy situácie poskytovania sociálnych služieb cudzincom/kám a utečencom/kám na lokálnej úrovni je aj kvantitatívny prieskum realizovaný formou dotazníkového dopytovania.

Mimovládna organizácia IPčko v spolupráci s CVEK vypracovala publikáciu: „Čo nám mladí (ne)vedia povedať nahlas“. Je výsledkom ročného projektu Nevypočutý, ktorého súčasťou je aj anonymný online odkazovač – VYFRUSTROVAČ. Mladí ľudia tam už viac ako rok posielajú svoje odkazy či otázky. Táto publikácia je analýzou najdôležitejších zistení o tom, čo ich mladých ľudí v dnešnej dobe trápi, čo im chýba a z čoho sa cítia frustrovaní. Je to dôležitá sonda do súčasného života mladých a cenný zdroj pre formuláciu odporúčaní pre prevenciu extrémizmu a radikalizácie, ktoré sú tiež súčasťou tejto publikácie.
Začleňovanie mladých migrantov, ktorí prichádzajú do krajiny, je kľúčové pre budovanie inkluzívnej a prosperujúcej spoločnosti. Títo mladí ľudia často prinášajú pestrú paletu kultúrnych a sociálnych skúseností, ktoré obohacujú miestne komunity.
Avšak, bez podpory a správnych integračných opatrení môžu čeliť prekážkam, akými sú jazyková bariéra, diskriminácia alebo obmedzený prístup k vzdelaniu a zamestnaniu. Investícia do ich inklúzie pomáha nielen zlepšiť ich životné podmienky, ale aj posilniť sociálnu kohéziu, podporiť hospodársky rast a vytvoriť harmonickejšie spoločnosti, kde každý má príležitosť naplno využiť svoj potenciál.
Počet mladých ľudí z rozličných krajín na Slovensku postupne narastá. K výraznejšiemu nárastu prispela aj situácia po vypuknutí plno formátovej vojny na Ukrajine, v dôsledku ktorej prišli na Slovensko tisíce mladých ľudí.
Tento policy brief je výsledkom študijnej cesty expertiek CVEK v nórskom Oslo vo februári 2025. Zistenia a odporúčania, ktoré v ňom ponúkame, sú výsledkom niekoľkých odborných webinárov s partnerskou organizáciou YYouth, analýzou existujúcich dokumentov, štúdií a analýz a poznania získaného zo stretnutí s odborníkmi a odborníčkami z 10tich rôznych inštitúcií a organizácií, ktoré sídlia v Oslo a venujú sa téme začleňovania mladých migrantov.
Tento dokument je výstupom projektu „Študijná cesta do Nórska o integrácii mladých migrantov a utečencov“, ktorý sa uskutočnil vďaka podpore Fondu pre bilaterálne vzťahy spolufinancovaného z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021 a Nórskeho finančného mechanizmu 2014-2021. Správcom programu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Spoločne pracujeme na zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe www.eeagrants.sk
Participácia obyvateľov na verejnom dianí, tvorbe politík a zmenách, ktoré verejné inštitúcie prinášajú do spoločnosti, je kľúčovým aspektom demokracie. Kľúčové však je, aby do rozhodovania boli zapájané všetky skupiny obyvateľstva. CVEK sa téme participácie zraniteľných skupín venuje dlhodobo a považuje ju za veľmi dôležitý aspekt vytvárania súdržnej spoločnosti. Preto v súčasnosti pripravuje metodický materiál na vzdelávanie samospráv, ktorý by im mal pomôcť efektívnejšie nastavovať svoje participatívne procesy. Pred samotnou tvorbou vzdelávacieho materiály sme zrealizovali menšiu sondu do postojov samospráv a ich skúseností so zapájaním menšinových a zraniteľných skupín do rozhodovania.
Táto analýza prináša najdôležitejšie zistenia – vnímanie participácie, jej výhod a nevýhod, možností zraniteľných skupín podieľať sa na rozhodovaní a potrieb, ktoré v tejto oblasti vyvstávajú.
Výskumná sonda je výstupom projektu Hlas pre všetkých – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participáciezraniteľných skupín. Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autoriek anemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo European Education and Culture ExecutiveAgency. Európska únia ani orgán poskytujúci príspevok za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
