Táto publikácia je výsledkom výskumu, ktorý bol zameraný na to, ako sú ľudské práva reflektované v školskom prostredí na Slovensku a v Nórsku. Na základe komparatívneho prístupu prinášame jednak analýzu vzdelávacích dokumentov a politík v oboch krajinách vo vzťahu k vzdelávaniu k ľudským právam, ako aj pohľady, názory a odporúčania detí samotných. Výskum poukazuje na to, že pre deti na Slovensku aj v Nórsku sú ľudské práva veľmi dôležitou témou, ktorá podľa nich rozhodne patrí do škôl. Deti sa o týchto témach potrebujú a chcú rozprávať, zdôrazňujú však, že sa nechcú len učiť poučky, ale skôr o témach diskutovať, využívať rôzne interaktívne a hravé formy vzdelávania. V Nórsku sa deti s takýmto prístupom stretávajú systematicky, na Slovensku skôr len príležitostne, ak majú šťastie na empatických a dobre pripravených pedagógov.
Spracovanie komparatívnej štúdie „Ľudské práva na slovenských a nórskych školách – Ako to vidia deti?“ bolo podporené z Bilaterálneho fondu programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
V rámci projektu Mechanizmus prevencie radikalizácie – mladí a polícia spoločne sme okrem kvantitatívneho výskumu a fokusových skupín s mladými ľuďmi realizovali aj individuálne pološtruktúrované rozhovory s predstaviteľmi inštitúcií, ktoré sa venujú téme prevencie radikalizácie.
Naším cieľom je poznať podhubie a faktory, ktoré na extrémizmus a radikalizáciu mladých vplývajú. Preto sme rozhovory s predstaviteľmi rôznych inštitúcií zamerali predovšetkým na to, ako oni sami vnímajú tento fenomén, faktory, ktoré naň vplývajú a spoločenskú situáciu, ktorá môže ovplyvňovať to, že mladí ľudia sa začnú prikláňať na stranu extrémizmu. Zamerali sme sa aj na tému dôvery v inštitúcie a hlasu mladých ľudí, ktoré sa v rôznych výskumoch ukazujú ako dôležité faktory súvisiace s touto témou.
Vo výskume sme sledovali aj výzvy, ktorým ako krajina čelíme v téme radikalizácie, a to, ako k nej pristupuje štát svojimi politikami a legislatívnym nastavením, či podporou rôznych organizácií pri realizácii preventívnych programov.
Dôležitou časťou výskumu bolo aj poznanie konkrétnych aktivít jednotlivých organizácií a inštitúcií, aby sme projekt v jeho ďalších fázach realizovali efektívne a nadväzovali na to, čo už v praxi funguje.
Táto publikácia je preto základnou analýzou inštitucionálneho pohľadu na tému prevencie radikalizácie mladých ľudí.
Táto publikácia vychádza ako súčasť projektu ‘Mechanizmus prevencie radikalizácie a extrémizmu-polícia a mladí spoločne’, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Publikácia Mladí a extrémizmus vychádza rámci projektu Mechanizmus prevencie radikalizácie – polícia a mladí spoločne. Jeho cieľom je prispieť k efektívnym politikám prevencie radikalizácie mladých.
Keďže považujeme za dôležité, aby v procesoch prípravy rôznych preventívnych politík zaznieval aj hlas mladých ľudí, rozhodli sme sa zapojiť ich do celého procesu prípravy mechanizmu prevencie. Chceme vychádzať z ich názorov, potrieb a reagovať na súčasné problémy mladých ľudí, ktoré môžu potenciálne viesť k podpore extrémistických skupín alebo radikalizácii.
Výskum pozostával z dvoch častí – kvantitatívneho dotazníkového výskumu a fokusových skupín. Reprezentatívny dotazníkový výskum bol zameraný na rôzne oblasti a faktory, ktoré môžu tvoriť podhubie pre extrémizmus a radikalizáciu. Respondentmi výskumu bolo 1005 mladých ľudí vo veku 16-25 rokov, pričom vzorka bola reprezentatívna vzhľadom na pohlavie, regionálne rozdelenie, veľkosť sídla, kde mladí žijú a ďalšie socio-demografické charakteristiky.
Na základe prvých zistení z kvantitatívneho výskumu sme začiatkom roka 2022 realizovali sedem fokusových skupín s mladými ľuďmi z rôznych regiónov a prostredí. Vo vzorke boli aktívni mladí ľudia, ktorí sa podieľajú na rôznych participatívnych procesoch, ale aj mladí navštevujúci rôzne nízkoprahové zariadenia. Boli tam študenti gymnázií, ale aj stredných odborných škôl a vysokej školy, aby sme pokryli čo najrozmanitejšie názory a potreby mladých ľudí. Celkovo sa fokusových skupín zúčastnilo 43 mladých ľudí.
Kvantitatívny aj kvalitatívny výskum bol zameraný na rôzne oblasti skúmania: vnímanie rozmanitosti v spoločnosti, sociálny kapitál a sociálne problémy mladých ľudí, dôvera v inštitúcie, dôvera v rôzne zdroje informácií a vnímanie extrémizmu a jeho rôznych prejavov.
Táto publikácia vychádza ako súčasť projektu ‘Mechanizmus prevencie radikalizácie a extrémizmu-polícia a mladí spoločne’, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Mnohí ľudia na Slovensku dnes rôznymi spôsobmi pomáhajú ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine – či už pôsobia ako dobrovoľníci, poskytujú ubytovanie alebo s nimi prichádzajú do kontaktu inak. Táto pomoc si zaslúži veľký obdiv. Môže však byť aj náročná. V CVEKu sme preto v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku pripravili základný balík informácií pre ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, aby jednak vedeli, čo môžu od situácie očakávať a aby ju dokázali spolu s utečencami zvládnuť, a aby ich tiež vedeli nasmerovať, keď budú potrebovať praktické informácie. V tomto bulletine preto nájdete informácie o tom, čo prežívajú utečenci, ako sa to prejavuje a ako to zvládať. Nájdete však aj praktické informácie o tom, ako im pomôcť napríklad s výberom hotovosti, vybavením sim karty či s dočasným online vzdelávaním detí.
Deti utečencov, ktoré možno už začínajú navštevovať slovenské školy, sa nachádzajú v situácii, o ktorej ešte pred pár dňami či týždňami netušili, že sa môže stať. Museli svoj domov opustiť zo dňa na deň a ocitli sa v krajine, o ktorej mnohé z nich nikdy ani nepočuli. Môžu zažívať traumu a byť vo veľkom strese z toho, že rýchlo opustili svoje domovy. Pripravili sme pre školy pár princípov a odporúčaní, ako túto situáciu zvládať aspoň v začiatkoch.
Kniha Slovensko a migrácia. Hľadanie ciest k spolužitiu prináša množstvo zaujímavých výskumných zistení, vďaka ktorým môžeme na spolužitie v rozmanitej spoločnosti nazerať odborne, ale aj ľudsky. Publikácia je výsledkom dvojročného výskumného projektu zameraného na integráciu cudzincov na Slovensku, v rámci ktorého sme zrealizovali 2 reprezentatívne kvantitatívne výskumy (medzi cudzincami a väčšinovou populáciou), 1 dotazníkový prieskum na úrovni okresných miest, 56 individuálnych rozhovorov s aktérmi integrácie na lokálnej úrovni, 9 fokusových skupín s väčšinovou populáciou a 50 individuálnych rozhovorov s cudzincami žijúcimi na Slovensku.
Táto mozaika výskumov tak nazerá na tému začleňovania cudzincov komplexne z rôznych strán. V publikácii poukazujeme na to, že inštitúcie verejnej správy ešte stále nie sú na tému integrácie pripravené. Ľudia s migračným pôvodom sú vo verejných politikách neviditeľní. Verejnosť sa migrácii bráni a považuje ju viac za ohrozenie než príležitosť. Vzájomné kontakty s cudzincami však výrazne napomáhajú zmene postojov a lepšiemu spolunažívaniu. Pre cudzincov je zas Slovensko malá a pokojná krajina, kde sa dá žiť kvalitný život. Máme potenciál sa rozvíjať, ale bráni nám v tom uzavretosť voči rozmanitosti.
Kniha prináša návrhy na skvalitnenie verejných politík a podporu vzájomného spolužitia. Užitočné informácie v nej tak nájdu tvorcovia politík, akademici a akademičky ďalší aktéri a aktérky, či bežní ľudia, ktorých zaujíma, v akej krajine žijeme.
Publikácia je výstupom projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
Výskum skúseností cudzincov s integráciou na Slovensku je treťou a zároveň poslednou zo série výskumných analýz, na ktorých v Centre pre výskum etnicity a kultúry pracujeme od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.
Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne dáta o tom, ako cudzinci vnímajú svoje skúsenosti s integračným procesom na Slovensku. Analýza prináša zistenia o tom, ako a s kým cudzinci na Slovensku nadväzujú vzťahy a sociálne väzby, či sledujú dianie v krajine a aké na to majú podmienky, ale aj o význame udržiavanie svojej kultúrnej identity, o tom, či a aké skúsenosti majú s rôznymi integračnými službami, ako hodnotia svoju kvalitu života a čo pre nich znamená domov.
Ukazuje sa, že cudzinci vnímajú Slovensko a jeho obyvateľov výrazne vľúdnejšie než je tomu naopak. Slovensko považujú za bezpečnú a príjemnú krajinu na život, v ktorej si postupne väčšina z nich vytvára pocit domova a v značnej miere s ním spájajú aj svoju budúcnosť.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
V rámci projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje sme zverejnili komplexnú analýzu výskumných zistení z kvantitatívneho aj kvalitatívneho výskumu postojov väčšinového obyvateľstva voči cudzincom a zahraničnej migrácii. Okrem toho sme však pripravili aj jej zhrnutie, v ktorom na 10 stranách nájdete najdôležitejšie zistenia z výskumu.
Výskum postojov majoritnej populácie k cudzincom je druhým z trojice výskumných analýz, na ktorých sa Centrum pre výskum etnicity a kultúry podieľa od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.
Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne zistenia o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú migráciu, cudzincov, ktorí tu žijú, a politiky, ktoré by mal štát prijímať v oblasti integrácie. Poukazujeme v ňom na to, že Slovensko je stále vnímané skôr ako krajina Slovákov a k cudzincom máme stále rezervovaný postoj. Akceptujeme len tých, ktorí sú nám kultúrne blízki a z ktorých by sme mohli mať nejaký osoh. Slovenskú kultúru vnímame ako čosi nemenné, dané a bojíme sa, že nám ju cudzinci môžu zobrať. Preferujeme skôr prísnejšie politiky migrácie a stráženia hraníc. Na druhej strane, v oblasti integrácie podporujeme viaceré opatrenia, ktoré by prispeli k lepšiemu zapojeniu do spoločnosti.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
Publikácia Menšinová politika na Slovensku 2020 prináša výber najdôležitejších textov venovaných reflexiám, analýzam a zisteniam z oblasti menšinových práv a politík v roku 2020. Texty pôvodne vychádzali v kritickom magazíne Menšinová politika na Slovensku .
V aktuálnej záverečnej publikácii sa dočítate o dopadoch pandémie na vzdelávanie rôznych skupín detí, o rozhodnutí ESĽP v prípade policajnej brutality v Moldave nad Bodvou, ale aj o zmene prístupu ministerstva školstva k problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.
V téme migrácie a integrácie cudzincov sme sa venovali novej migračnej politike, a tiež argumentujeme v prospech vytvorenia Imigračného a naturalizačného úradu, ktorý by témy spojené s migráciou zastrešoval. Prinášame tiež zistenia z nášho nového výskumu postojov verejnosti voči cudzincom.
V roku 2020 nastúpila nová vláda. Pozreli sme sa preto, ako sa postavila k téme menšinových práv vo svojom programovom vyhlásení. Venovali sme sa tiež téme samostatného menšinového zákona, o ktorého podobe a význame prebiehajú rozsiahle diskusie. V nadväznosti na pripravované sčítanie obyvateľov sme sa pozreli aj na tému zisťovania etnicity, národnosti a možnosti prihlásiť sa k viac než jeden národnosti.
V neposlednom rade sme pozornosť sústredili aj na odsúdenie M. Kotlebu, keďže toto rozhodnutie považujeme za veľmi významný krok v boji proti pravicovému extrémizmu na Slovensku.
Prajeme príjemné čítanie.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.