CVEK

18. 12. 2019

Šport ako cesta z geta

Obsah:

Výskumná štúdia Šport ako cesta z geta  sa zaoberá tým, či je šport využívaný ako nástroj integrácie rómskych detí, aké sú existujúce možnosti venovať sa športovým aktivitám a či sú tieto možnosti dostupné a využívané aj rómskymi deťmi. Autorky brali do úvahy šport ako súčasť vzdelávania na školách, možnosť športovať v bežných športových kluboch rôznych športových odvetví a tiež oblasť vrcholového športu. K myšlienke venovať sa téme integrácie Rómov prostredníctvom športu ich priviedol príbeh Annamárie z Moldavy nad Bodvou, ktorá vyhrala školské bežecké preteky bez potrebného vybavenia, obutá len v balerínkach.

Štúdia vychádza z analýzy existujúcich politík v oblasti športu a v oblasti integrácie Rómov, ktorá je doplnená o zistenia z terénneho kvalitatívneho výskumu. Autorky v rámci výskumu zmapovali situáciu v dvoch konkrétnych lokalitách, na ich príklade popisujú úlohy rôznych aktérov v oblasti športu, teda škôl, rodičov, športových klubov, lokálnej a regionálnej samosprávy. Mapujú existujúce športové možnosti v daných lokalitách, mieru zapojenia rómskych detí do športových aktivít, opatrenia a politiky lokálnych a regionálnych aktérov. Zaoberajú sa tým, aké sú možnosti a naopak bariéry toho, aby rómske deti mohli využívať existujúce možnosti v oblasti športu, aký význam to má pre ich rozvoj a začlenenie do spoločnosti. Výskum na lokálnej úrovni doplnili rozhovormi s relevantnými aktérmi na národnej úrovni.

Štúdia vychádza v rámci projektu Šport ako cesta z geta.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

14. 11. 2019

Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácií národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku: Zhodnotenie pokroku v kľúčových oblastiach stratégie

Obsah:

Správu vypracovalo konzorcium siedmich rómskych a prorómskych mimovládnych organizácií pod vedením CVEKu. Správa vyzdvihuje prijímanie systémových legislatívnych opatrení, ktoré majú potenciál uľahčiť začleňovanie znevýhodnených Rómov, vrátane novej úpravy bankrotov, novej legislatívy zjednodušujúcej vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, alebo zavedenia bezplatných obedov pre deti v poslednom roku dochádzky do predškolských zariadení ako aj počas celej dochádzky na základnú školu. Správa identifikuje niekoľko kľúčových nedostatkov, medzi nimi  v oblastiach bývania a vzdelávania, kde sa príslušné úrady  snažia zlepšiť úroveň bývania a vzdelávania nanajvýš prostredníctvom budovania ubytovacích a školských kapacít určených pre Rómov. Máme však za to, že ako rezidenčná segregácia tak aj rôzne ďalšie formy segregácie, ktorým rómske deti čelia od útleho veku až po stredoškolské štúdium, patria medzi najviac ignorované problémy zo strany štátnych inštitúcií. Na dôvažok, ako ilustrujeme na príkladoch slabej školskej dochádzky znevýhodnených študentov a na systéme aktivačných prác, štátne úrady by sa mali zamerať na riešenie komplexných sociálnych a štrukturálnych príčin problémov namiesto toho, aby obviňovali a sankcionovali tých, ktorí majú obmedzené možnosti, aby sa sami dokázali vymaniť z pasce ich sociálneho vylúčenia. V neposlednom rade si samotné nastavenie politík, ich monitoringu, zberu údajov a ich vyhodnocovania vyžaduje intersekčný prístup, ktorý by bral do úvahy zraniteľné postavenie rómskych žien a detí. Poznámka: Originál správy bol pripravený v anglickom jazyku a následne preložený do slovenského jazyka.

13. 03. 2019

KapaCITY – Integrácia cudzincov v Košickom samosprávnom kraji

Obsah:

Výskumná správa v tejto skrátenej verzii prináša zistenia z Košického samosprávneho kraja, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa dočítate, ako respondenti a respondentky vnímajú Košický samosprávny kraj ako miesto pre život a akým výzvam čelí, koľko cudzincov v kraji žije a z akých krajín pochádzajú, ale aj o postojoch obyvateľov voči cudzincom, či o tom, ako je vnímaná téma multikulturalizmu. Správa sa tiež venuje rôznym oblastiam integrácie cudzincov v Košickom samosprávnom kraji – vzdelávaniu, trhu práce, sociálnym službám či bývaniu. V závere sa venujeme tiež možnostiam, ako podporovať integráciu cudzincov v kraji v budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí.

13. 03. 2019

KapaCITY – Banská Bystrica – mesto pre všetkých? Cudzinci a úloha samosprávy v ich integrácii

Obsah:

Výskumná správa prináša zistenia z Bratislavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 20. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa dočítate, ako respondenti a respondentky vnímajú Banskú Bystricu ako miesto pre život a akým výzvam mesto čelí, koľko cudzincov v meste žije a z akých krajín pochádzajú, ale aj o postojoch obyvateľov voči cudzincom, či o tom, ako je vnímaná téma multikulturalizmu. Správa sa tiež venuje rôznym oblastiam integrácie cudzincov v meste Banská Bystrica – vzdelávaniu, trhu práce, sociálnym službám či bývaniu. V závere sa venujeme tiež možnostiam, ako podporovať integráciu cudzincov v Banskej Bystrici v budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

13. 03. 2019

KapaCity – Cudzinci v Bratislave

Obsah:

Výskumná správa prináša zistenia z Bratislavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 19. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

Správa opisuje, ako respondenti a respondentky vnímajú Bratislavu ako miesto pre život a akým výzvam mesto čelí. Samostatná kapitola sa venuje detailnej analýze štatistických údajov o počtoch cudzincov v Bratislave a tiež tomu, ako respondenti a respondentky vnímajú tému multikulturalizmu. Vo vzťahu k integrácii sme sa pokúsili identifikovať bariéry, ktorým mesto v tejto oblasti čelí. V závere prinášame aj niekoľko odporúčaní, ktoré by integrácii cudzincov v Bratislave mohli napomôcť.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

13. 03. 2019

KapaCITY – PriesTTor pre všetkých. Cudzinci a možnosti ich integrácie v Trnave

Obsah:

Výskumná správa v tejto skrátenej verzii prináša zistenia z Trnavy, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov, ktorých sme zrealizovali 17. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa venujeme tomu, ako respondenti a respondentky vnímajú Trnavu ako miesto pre život, aké informácie majú o populácii cudzincov v meste a odkiaľ ich čerpajú, čo podľa nich znamená integrácia a ako ju podporiť, kto môže byť prijatý za súčasť miestnej komunity a podobne. V závere prinášame aj niekoľko odporúčaní do budúcnosti.

 

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí. 

27. 02. 2019

SoIL manuál

Obsah:

V rokoch 2017-2018 bol CVEK partnerom európskeho projektu SoIL – Social Inclusion of Learners. Projekt bol zameraný na podporu inkluzívneho vzdelávania a rozvoj a šírenie metodík, ktoré uľahčujú vzdelávanie rozmanitých žiakov a tvorbu inkluzívneho prostredia na školách a v triedach. Za týmto účelom partneri projektu SoIL vytvorili manuál overených postupov z troch krajín EÚ: Rakúska, Nemecka a Veľkej Británie. 

SoIL manuál prináša popis nasledujúcich metód: (1) individualizované učenie podľa vzoru berlínskej školy ESBZ a organizácie Školy v pohybe; (2) ľahká reč capito; (3)  participatívno – emancipatívny prístup k hodnoteniu služieb pre ľudí s postihnutím nueva; (4) digitálne začleňovanie a užitočné aplikácie pre vzdelávanie; (5) multimediálna advokácia. 

Manuál v ostatných jazykových verziách je dostupný tu: https://wiki.rixwiki.org/rix/home/soil-wiki/project-manual

20. 04. 2018

Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku

Obsah:

Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie v tejto oblasti a celkový rámec verejných politík, boj proti diskriminácii a anticigánizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež obsahuje dve prípadové štúdie z lokalít, na ktorých ilustruje potenciál a obmedzenia slovenských integračných politík v praxi.

Správa si všíma, že napriek celkovému pomalému progresu v tejto oblasti aktívne obce a mimovládne organizácie dlhodobo pracujúce v niektorých lokalitách dosiahli hmatateľný úspech. Pozitívnym trendom je tiež snaha o rozširovanie pozitívnych skúseností prostredníctvom Národnej stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (NRIS) a pomocou financovania z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Takýto trend pozorujeme najmä v oblastiach bývania, zdravia a zamestnanosti. Správa však poukazuje aj na to, že výraznejšie úsilie je potrebné smerovať na zavádzanie úloh stratégie a akčných plánov do praxe. Rovnako v oblasti nediskriminácie a to obzvlášť v prípade praxe segregácie vo vzdelávaní a v bývaní, ako aj prípadoch policajného násilia v osadách, je predpokladom posunu, v prvom rade pripustenie toho, že takáto prax na Slovensku pretrváva a je potrebné ju eliminovať.

Správu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry (kapitoly Riadenie a celkový rámec verejnej politiky, nediskriminácie a vzdelávanie), Rómske advokačné a výskumné stredisko (kapitola anticiganizmus), Komunitné centrum menšín (prípadová štúdia Veľký Krtíš), Roma Media – ROMED (prípadová štúdia Hlinné), Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma.

Správa bola pripravená ako súčasť pilotného projektu Rómskeho občianskeho monitoringu, „Budovanie kapacít Rómskej občianskej spoločnosti a posilnenie jej zapojenia do monitorovania národných integračných stratégií‘. Pilotný projekt je realizovaný pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo spravodlivosť a spotrebitelia a je koordinovaný Stredoeurópskou univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych rómskych organizácií ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF), a je implementovaný približne 90 mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov.

 

7. 02. 2018

Obete pracovného vykorisťovania alebo „nelegálni migranti“? Ochrana pracovných práv ukrajinských pracovníkov na Slovensku

Obsah:

Cieľom tejto krátkej sumárnej správy je predstaviť zistenia pilotného výskumu v téme zamestnávania ukrajinských pracovných migrantov na Slovensku v období posledných štyroch rokov (2013-2017). Zameriavame sa najmä na objavujúce sa trendy v zamestnávaní občanov Ukrajiny, a to najmä v nízkokvalifikovaných profesiách.
Správa čerpá informácie z existujúcich výskumov a štúdií, a tiež z kvalitatívnych rozhovorov, ktoré sme v období júla až septembra 2017 realizovali s ôsmimi Ukrajincami žijúcimi na Slovensku a so zástupcami inšpektorátu práce, zamestnávateľských zväzov a mimovládnych organizácií.
Tento výskum, podobne ako predchádzajúce výskumy, poukazuje na to, že porušovanie pracovných práv pracovných migrantov je na Slovensku podceňovaným, a pritom veľmi frekventovaným javom.
Táto správa je zarámcovaná konceptom pracovného vykorisťovania, ako ho definuje Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Podľa tejto definície1 sa pri uvažovaní o pracovnom vykorisťovaní pracovných migrantov musia brať do úvahy najmenej štyri aspekty:
a.) sociálne politiky
b.) sloboda pohybu
c.) migračná politika
d.) trestné právo a práva obetí trestných činov

Celý text v angličtine je dostupný na tu.

 

 

9. 08. 2017

Kvalitatívny výskum hodnôt na Slovensku

Obsah:

 

V marci 2017 sme s podporou Nadačného fondu Telekom uskutočnili kvalitatívny výskum o hodnotách ľudí na Slovensku. Výskum bol postavený na 9 fokusových skupinách v troch regiónoch Slovenska. Výskumu sa zúčastnilo 72 respondentov. Cieľom výskumu bolo poodhaliť, ako ľudia vnímajú rôzne hodnoty, čo si pod nimi predstavujú a akú úlohu zohrávajú v ich živote. Zamerali sme sa na štyri témy, ktoré sa v rôznych výskumoch ukazujú ako najdôležitejšie. Zároveň ich aj my považujeme za kľúčové pri identifikácii faktorov, ktoré vplývajú na sociálnu súdržnosť, formovanie identít a čiastočne pomáhajú objasniť súčasnú atmosféru v krajine a postoje ľudí k rôznym témam. 

hore