Katarína Medľová
Vo februári prijal Okresný súd Košice II rozhodnutie o porušení práv rómskej ženy, ktorá bola nezákonne sterilizovaná bez jej informovaného súhlasu. Po zdĺhavých procesoch, ktoré trvali viac ako desať rokov tak súd priznal žene odškodnenie a ospravedlnenie od Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach[1]. Ide pritom o jeden z mnohých prípadov nezákonných zásahov do reprodukčných práv rómskych žien, kvôli ktorým Slovensko stálo aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. Klientku zastupovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá sa témou reprodukčných práv rómskych žien dlhodobo zaoberá.
Prípad pritom znovu poukázal na problém, v ktorom sú ženy z prostredia menšín zraniteľnou skupinou v prístupe k ich reprodukčným právam a ochrane pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním. Dokonca aj po tom, čo naše aj európske súdy priznajú závažnosť situácie a dotknuté ženy po dlhých rokoch dokážu, čo sa na pôrodnej sále stalo, sú rómske ženy vnímané s podozrievaním.
Jednou z reakcií na systémový problém neadekvátneho alebo nedostatočného informovaného súhlasu pre takým závažným zásahom, akým je sterilizácia, bolo prijatie vyhlášky o informovanom súhlase pred sterilizáciou (mimo iného má byť poskytovaný aj v jazykoch národnostných menšín)[2]. Vďaka za to patrí najmä aktivitám Poradne pre občianske a ľudské práva a rozsudku ESĽP[3].
Za informovaný súhlas pritom nemožno považovať súhlas, ktorý bol získaný pod nátlakom, vynútením, počas pôrodných bolestí, zavádzaním, vydieraním, alebo ponúknutím odmeny. S takýmito zásahmi sa okrem rómskych žien totiž stretávajú aj ženy a dievčatá s postihnutím alebo trans ženy a muži.
V prípade žien a dievčat s postihnutím, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, sa takéto zákroky môžu konať bez ich súhlasu, so súhlasom ich opatrovníka. Výbor OSN pre práva ľudí so zdravotným postihnutím nedávno poukázal na možnosť nedobrovoľnej sterilizácie aj rómskych žien s postihnutím[4]. Slovenská republika vo svojej predchádzajúcej odpovedi Výboru informovala, že nemá vedomosť o existencii takýchto prípadov[5]. Aktuálny Civilný mimosporový poriadok[6] už neuznáva úplne pozbavenie spôsobilosti, avšak stále pripúšťa čiastočné obmedzenie, a teda túto problematiku stále nerieši. Samotná existencia takejto možnosti je teda pritom dostatočným dôvodom na znepokojenie. Ochrana pred zásahom do rodinného života si totiž vyžaduje nielen negatívne (nezasahovať neprimerane), ale aj pozitívne opatrenia (ako napríklad prijať opatrenia so špeciálnym zameraním na reprodukčné zdravie rómskych žien[7], špeciálne aj rómskych žien s postihnutím[8].
Sterilizácia žien a dievčat s postihnutím pritom v minulosti často rutinne prebiehala aj na základe absolútne nesprávneho predpokladu, že ženy s postihnutím nie sú sexuálne aktívne a nemôžu zakladať rodiny[9], a je to vlastne v ich „najlepšom záujme“[10] . V prípade trans žien a mužov je zase sterilizácia a kastrácia veľmi častou podmienkou pre tranzíciu, pričom je na ne a nich vyvíjaný nátlak zbaviť sa svojich reprodukčných orgánov aj v prípade, že to nie je nutné. Spoločnosť totiž takisto predpokladá, že trans ženy a muži nechcú mať deti, prípadne že nemôžu byť „pravými“ ženami a mužmi ak sa „nezbavia“ svojich reprodukčných orgánov[11]. V prípade rómskych žien zase spoločnosť často zľahčuje alebo popiera existenciu takýchto prípadov len na základe predpokladu, že tieto ženy klamú.
Takéto prípady spoločenského tlaku, predsudkov, predpojatosti a neznalosti vedú pritom k utrpeniu mnohých žien aj mužov. Sú jasným porušením práva na rodinu, súkromie , ochrane pred mučením a spôsobujú doživotnú traumu. To, čo sa deje na pôrodných a operačných sálach a telách ostatných ľudí nás musí zaujímať všetkých. Nie je to len o tom priznať neprávosť, ktorá sa stala, ale zabezpečiť, aby žiaden človek nebol vystavený neprimeranému zásahu do svojho tela alebo neľudskému zaobchádzaniu. Aj keď sa to nemusí stať práve nám.
[1] Nemocnica sa proti rozhodnutiu odvolala, rozhodnutie teda ešte nie je právoplatné.
[2] Vyhláška č. 56/2014 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby a vzory informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby v štátnom jazyku a v jazykoch národnostných menšín, 13.03.2014, dostupné na http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-56
[3] Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), V.C. v. Slovakia, č. 18968/07, čl. 179, 8.11.2011
[4] Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Záverečné odporúčania úvodnej správy Slovenska, čl. 52, 17.05.2016, dostupné (v angličtine) na https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G16/097/12/PDF/G1609712.pdf?OpenElement
[5] Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Zoznam otázok vo vzťahu k úvodnej správe Slovenska. Dodatok. Odpovede Slovenska na zoznam otázok, čl. 57, 4.1.2016, dostupné (v angličtine) na https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G16/000/32/PDF/G1600032.pdf?OpenElement
[6] Zákon č. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, čl. 231, dostupné na http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-161
[7] Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), V.C. v. Slovakia, č. 18968/07, 8.11.2011
[8] Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Záverečné odporúčania úvodnej správy Slovenska, čl. 52, 17.05.2016, dostupné (v angličtine) na https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G16/097/12/PDF/G1609712.pdf?OpenElement
[9] Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (2014), ‚The righ to choose and refuse sterilization‘, 6.6.2014, dostupné (v angličtine) na http://www.ohchr.org/EN/NewsEvents/Pages/Therighttochooseandrefusesterilization.aspx
[10] Human Rights Watch (2011), ‚Sterilization of Women and Girls with Disabilities‘, 10.10.2011, dostupné (v angličtine) na https://www.hrw.org/news/2011/11/10/sterilization-women-and-girls-disabilities
[11] TransFúzia, ‚Sterilizácia a kastrácia‘, dostupné na http://www.transfuzia.org/situacia-na-slovensku/medicina#sterilizacia-a-kastracia
