Po roku a pol sa k Vám opäť dostáva kritický štvrťročník Menšinová politika na Slovensku. Od roku 2011 sme pravidelne mapovali kroky verejných inštitúcií v oblasti dodržiavania práv etnických, jazykových alebo náboženských menšín. Ukazuje sa, že tejto téme je potrebné venovať neustálu a čoraz vyššiu pozornosť. Na Slovensku sa stáva takmer zvykom, že vždy pred voľbami sa zintenzívni protimenšinový politický diskurz. V posledných rokoch išlo o Rómov, ktorých politici a médiá označovali za neprispôsobivých, lenivých a v ostrejších chvíľach aj parazitujúcich na sociálnom systéme. Etnickými mapami kriminality z Rómov politici vytvárali bezpečnostnú hrozbu pre krajinu. Segregácia rómskych detí v školstve pretrváva a zintenzívňuje sa napriek rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý ju jednoznačne považuje za diskriminačnú. Maďarská menšina dlhodobo čelila výčitkám kvôli používaniu vlastného jazyka. Zákon o štátnom jazyku a zbavovanie občianstva tých, ktorí nadobudli aj občianstvo inej krajiny, boli len najviditeľnejšími politikami obmedzujúcimi menšinové práva.
Vojnové konflikty na Blízkom či Strednom východe tento rok prispeli k nárastu počtu utečencov v Európe. Tá sa tak dostala snáď prvýkrát vo svojej histórii do výrazného vnútorného konfliktu. Kým krajiny „starej“ EÚ sa snažia nájsť aspoň aký-taký konsenzus a hľadajú možnosti ako pomôcť čo najväčšiemu počtu utečencov, krajiny V4 sa prijímaniu utečencov ostro bránia. Slovenská republika dokonca podala žalobu na Radu Európskej únie, v ktorej žiada, aby Súdny dvor EÚ vyhlásil rozhodnutie Rady EÚ o tzv. kvótach pre prijímanie utečencov za neplatné.
Preto sa v tomto čísle Menšinovej politiky spolu s Alenou Chudžíkovou v rozsiahlejšom texte venujem utečeneckej téme a reakcii vlády. Tina Gažovičová s Ivanou Rapošovou zas popisujú pozitívne aktivity, ktoré sa objavili v posledných mesiacoch v súvislosti s utečeneckou krízou. Miroslava Hlinčíková a Martina Sekulová sa vo svojom článku prinášajú tému integrácie utečencov, ktorí na Slovensku získali medzinárodnú ochranu.
Nájdete tu však aj text o konaní Európskej komisie voči Slovenskej republike kvôli diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní, ktorý napísala Jarmila Lajčáková. Vzdelávaniu rómskych detí sa venuje aj Zuzana Balážová v článku, v ktorom približuje obsah akčného plánu Vzdelávanie k napĺňaniu Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. V téme vzdelávania ostala aj Katarína Medľová so svojím článkom o práve detí so zdravotným postihnutím na inkluzívne vzdelávanie. Jana Kadlečíková zas popisuje proces prijímania zákona o komisárovi pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím. Vo výsledku sa post komisára pre deti nepodarilo obsadiť odborníkom na práva detí a nestraníkom.
Prajeme Vám inšpiratívne čítanie!
Elena G. Kriglerová
Riaditeľka CVEK
