CVEK

Medzinárodná organizácia pre migráciu v Bratislave vypracovala projekt „Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004-2008) – analýza migračných trendov a postojov verejnosti k otázkam migrácie a integrácie cudzincov.“

S ohľadom na rastúci tlak na prípravu a formuláciu migračných politík v Slovenskej republike bolo cieľom predkladaného projektu poskytnúť komplexné a aktuálne informácie a  kvalifikované údaje o vývoji, trendoch a dopade  medzinárodnej migrácie po vstupe SR do Európskej únie  so špecifickým zameraním na analýzu postojov verejnosti k migrácii a integrácii migrantov.

Projekt bol rozdelený do dvoch výskumných komponentov. V rámci prvého komponentu analyzoval Dr. Boris Divínsky legálnu a nelegálnu migráciu, pracovnú imigráciu a emigráciu a naturalizáciu za obdobie 2004 – 2008. Druhou projektovou aktivitou bola realizácia výskumu verejnej mienky „Postoje verejnosti k migrantom a zahraničnej migrácii v SR so špecifickým zameraním na integráciu a zamestnávanie migrantov v SR.“ Výskum verejnej mienky, fokusové skupiny a organizáciu semi-štrukturovaných rozhovorov zabezpečoval CVEK, vedúcim výskumného teamu bol Dr. Michal Vašečka.

Výsledkom reprezentatívneho kvantitatívneho výskumu, fókusových skupín a semi-štrukturovaných rozhovorov je kniha Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR. Tá ponúka široký pohľad na rôzne aspekty zahraničnej migrácie na Slovensku a v mnohých ohľadoch prináša nové informácie o téme, ktorá na Slovensku nebola po roku 1989 skúmaná intenzívne a do hĺbky. Použité výskumné metódy pomohli spoznať názory populácie Slovenska na cudzincov a otázky migrácie, bližšie pomenovať obavy z migrácie, očakávania vo vzťahu k vláde a štátnej správe, ale aj odhaliť kultúrne pozadie postojov vo vzťahu k cudzincom a migrácii. Výskum priniesol viaceré poznatky, ktoré posúvajú poznanie o rôznych aspektoch migračných pohybov na Slovensku dopredu. Postoje k cudzincom a ich prípadnej migrácii sú najvýznamnejšie ovplyvňované pretrvávaním predsudkom vo vzťahu k nim, celkovo menšími kontaktmi s cudzincami ako vo väčšine iných krajín EÚ, zamieňaním cudzincov a azylantov,  ako aj percepciou obyvateľov Slovenska o vlastnej chudobe a nemožnosti „postarať sa“ o iných. Napriek prevažne dobrým skúsenostiam s cudzincami žijúcimi na Slovensku väčšina respondentov odmieta zvyšovanie počtu cudzincov v krajine. Dôležitým aspektom je i silná etnizácia verejného priestoru a ochrana „jadrovej“ skupiny, ktorá je silne etnizovaná – namiesto delenia na občanov a ne-občanov je z dát zrejmé delenie na Slovákov, ne-Slovákov a ne-občanov.