CVEK

Zuzana Havírová

Pred viac ako rokom obletela Slovensko fotografia bežkyne v balerínach Anna Márie Horváthovej z Moldavy nad Bodvou ako víťazky behu na 800 metrov. Fotografia rómskeho dievčaťa z chudobnej rodiny na stupienku víťazov, ktorá preteky vyhrala napriek absencii športovej prípravy či základnej obuvi, vyvolala nielen vlnu solidarity, ale aj otázku, aká je na Slovensku podpora športovania chudobných detí. Koncom roka 2019  sme sa podobne ako po minulé roky dozvedeli, kto sú najlepší športovci roka. O tom, prečo sa dlhodobo Rómovia neobjavujú v prestížnych rebríčkoch úspešných športovcov, ale aj o tom, či majú rómske deti možnosť športovať v bežných športových kluboch a či je šport využívaný ako nástroj ich integrácie je najnovšia výskumná štúdia CVEKu pod názvom Šport ako cesta z geta.

Štúdia argumentuje, že šport môže mať pozitívny dopad na socializáciu, fyzický a duševný vývin rómskych detí a súčasne môže byť aj nástrojom vzájomného spoznávania a búrania predsudkov. Pre rómske deti môže šport znamenať aj ʻcestu vonʼ z vylúčenej lokality.

Avšak, systematická podpora športu nielen vo vzťahu k rómskym, ale aj sociálne znevýhodneným, deťom na Slovensku absentuje. Nie je vlastne vôbec témou ani politík v oblasti športu, ani politík zameraných na integráciu Rómov. Taktiež nie sú stanovené úlohy a opatrenia pre zainteresované strany, ktoré by mali byť plnené, aby sa šport stal nástrojom začleňovania vylúčených a chudobných skupín a ktoré by mohli byť následne implementované na regionálnej a lokálnej úrovni. Napriek tomu, že súčasná legislatíva nikomu nebráni sa zapájať do športovania, sú tu bariéry, ktoré obmedzujú účasť detí z málo podnetného prostredia v športových aktivitách. Naviac tvorcovia politík v oblasti športu, predstavitelia športových organizácií a klubov si často myslia, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedokážu z rôznych dôvodov cielene venovať organizovanému športu. Najvážnejšou bariérou pre rómske rodiny, aby podporovali svoje deti v športových aktivitách, sú finančné náklady spojené so športom. Pre chudobné rodiny sú aj minimálne registračné poplatky za členstvo v kluboch alebo krúžkoch nad možnosti rodinných rozpočtov. Ak sa teda nájdu príklady zapojenia rómskych detí do športových aktivít, ide skôr o výnimky a výsledok aktívnej snahy (a dobrovoľníctva) komunitných pracovníkov a menších športových klubov, najčastejšie v bojových umeniach, boxe alebo vo futbale. Vo výrazne menšej miere sa do športu zapájajú rómske dievčatá, pretože aj keď existujú nejaké športové aktivity v mieste ich bydliska, jedná sa väčšinou o takzvané „chlapčenské športy“. Celkovo snaha o dosahovanie rodovej rovnosti v športe, jedna z najvýraznejších tém na medzinárodnej  úrovni, u nás témou nie je. Prekážkou prístupu sociálne znevýhodnených detí k športu, najmä tých z menších obcí je aj absencia dostupnej športovej infraštruktúry. I keď je v mestách pomerne dobrá športová infraštruktúra, nie je v blízkosti lokalít, kde žijú rómske deti, prípadne je nedostupná aj z diskriminačných dôvodov.

Štúdia však prináša aj pozitívne príklady a návrhy opatrení ako možno systematickejšie podporovať šport sociálne znevýhodnených detí a ich začleňovanie do bežných športových klubov namiesto spoliehania sa na aktivitu a dobrovoľníctvo paralelných inštitúcií, akými sú najmä komunitné centrá. Štúdia môže preto do budúcna slúžiť ako jeden z podkladov pre vypracovanie novej koncepcie štátnej politiky v oblasti športu alebo pre aktivity a politiky novovznikajúceho Fondu na podporu športu.

„Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).“