CVEK

Projekt Zlepšenie možností integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín na lokálnej úrovni sa týkal integrácie migrantov na lokálnej úrovni. Vychádzal z predpokladu, že úspešná integrácia migrantov závisí často od toho, ako k tejto téme pristupujú a ako ju vnímajú aktéri integrácie na lokálnej úrovni. Za lokálnych aktérov výskumný team CVEK-u považoval nielen samosprávy krajov, miest a obcí, ale aj ďalšie nimi zriadené organizácie a tiež rôzne mimovládne organizácie a skupiny migrantov, ktoré fungujú na lokálnej úrovni.

Cieľom projektu bolo upriamiť pozornosť spomínaných aktérov integrácie migrantov na lokálnej úrovni na problematiku migrácie a integrácie v kontexte regionálneho rozvoja. Pre dosiahnutie tohto cieľa boli zbierané rôzne informácie o problematike integrácie na lokálnej úrovni (štatistické dáta, informácie o legislatíve a verejných politikách, zaujímavé príklady integrácie na lokálnej úrovni zo zahraničia, atď.) a následne boli pravidelne sprostredkované aktérom integrácie migrantov na lokálnej úrovni (prostredníctvom bulletinu a informačnej webstránky).

V ďalšom kroku boli vybrané viaceré mestá, kde boli zriadené tzv. info-pointy, ktoré slúžia nielen na sprostredkovanie informácií, ale aj vytvorenie siete relevantných aktérov integračnej politiky na lokálnej úrovni. Počas trvania projektu boli zorganizované vo vybraných mestách viaceré informačné a koordinačné stretnutia. Stretnutia slúžili predovšetkým ako priestor na diskusiu medzi aktérmi lokálnych integračných politík o problematike integrácie migrantov. Relevatným aktérom boli tiež poskytované individuálne konzultácie o problematike integrácie migrantov v ich lokalite/meste a otázkach spojených s touto témou.

Konkrétne bola v rámci projektu nadviazaná spolupráce s nasledujúcimi regionálnymi partnermi v týchto mestách:
Bratislava – Mestská časť Bratislava – Staré Mesto
Košice – ETP Slovensko
Martin – Mestský úrad Martin
Trnava – Regionálna rozvojová agentúra Trnavského kraja
Zvolen – Mestský úrad Zvolen.

Na základe spolupráce s regionálnymi partnermi a sieťovacích stretnutí na miestnej úrovni boli pre všetky uvedené mestá spracované rámcové stratégie integrácie cudzincov, ktoré mapujú populáciu cudzincov žijúcu v danom meste, ich situáciu a potreby, inštitúcie, ktorých sa problematika integrácie dotýka, dostupnosť podporných integračných služieb, prístup k téme integrácie v koncepčných dokumentoch na miestnej úrovni. V závere rámcových stratégií sú naformulované výzvy a odporúčané opatrenia s cieľom zlepšiť proces integrácie cudzincov na miestnej úrovni.

V rámci projektu boli vytvorné viaceré informačné materiály, ktorú budú slúžiť ako zdroj informácií o téme integrácie migrantov nielen aktérom na miestnej úrovni, ale aj širšej odbornej verejnosti:

Bulletin Integrácia migrantov na lokálnej úrovni/1
Bulletin Integrácia migrantov na lokálnej úrovni/2
Bulletin Integrácia migrantov na lokálnej úrovni/3

a informačná internetová webstránka integration.sk.

Projekt bol financovaný prostredníctvom Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z programu Solidarita pri riadení migračných tokov

V roku 2011 CVEK spoluorganizoval už desiaty krát prestížnu Letnú školu V4 vo Wille Decius v Krakowe. Cieľom 10. ročníka Letnej školy bolo podobne ako v minulosti vytvoriť fórum pre výmenu znalostí a vízií, ako aj vytvoriť alternatívne vzdelávacie prostredie pre mladých ľudí zo strednej a východnej Európy. Program umožnil oboznámiť sa so súčasnými spoločenskými, kultúrnymi, ekonomickými, politickými a bezpečnostnými otázkami a taktiež poskytol účastníkom možnosť spoznať sa navzájom a iniciovať medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami.

Na programe sa zúčastnilo viac ako 50 mladých ľudí (vysokoškolských študentov, absolventov, doktorandov, novinárov i učiteľov) z krajín V4 – Českej republiky, Maďarska, Poľska a  Slovenska, doplnených o účastníkov z ďalších krajín strednej a východnej Európy, ktorí mali možnosť prehĺbiť a vymeniť si navzájom svoje poznatky a skúsenosti o aktuálnych témach, vytvoriť nové priateľstvá a stretnúť sa s poprednými európskymi expertmi.

Organizátori zabezpečili:
– všetky semináre, workshopy, prednášky a pracovné materiály,
– ubytovanie a celodennú stravu,
– študijné výlety a spoločenské akcie,

Účastníci si hradili:
– cestovné náklady do Krakowa a späť,
– vlastné zdravotné poistenie,
– registračný poplatok vo výške 50 Euro.

Pozor! 10. ročník Letnej školy V4 bol plánovaný aj ako akcia pre “alumni” Letnej školy a to v čase 3. – 10. júla 2011. Prihlášky na 10. ročník Letnej školy V4 možno sa podávali od 1. marca 2011, uzávierka podávania prihlášok bola 31. marca 2011.

Všetky materiály (prihlášku, ktorá obsahuje CV a odporúčací list + motivačný list) je potrebné poslať poštou na adresu:

“V4 Summer School 2011”

CVEK

Klariská 14

811 03 Bratislava

Slovakia  

Okrem toho je potrebné poslať elektronickú verziu prihlášky na naglova@cvek.sk.

Hlavným cieľom projektu bolo prispieť k tvorbe spoločného prístupu krajín EÚ ku skupine súčasných i bývalých maloletých bez  sprievodu (UAMs) žiadajúcich o azyl. Projekt koordinovaný IOM Budapešť a vykonávaný v 10 krajinách EÚ sa opieral o analýzu legislatívy a hĺbkové rozhovory s maloletými žiadateľmi o azyl bez sprievodu a tými, ktorí sú súčasťou procesu posudzovania ich žiadostí.

Výsledkom projektu je výskumná správa a bulletin, ktorý by mal zvýšiť citlivosť vlád i verejnosti vo vzťahu k maloletým žiadateľom bez sprievodu. Výskum v Slovenskej republike vykonával CVEK, ktorý uskutočnil viac ako 30 rozhovorov a case studies pre záverečnú publikáciu. Záverečná správa výskumu bola prezentovaná na konferencii v novembri 2011 v Budapešti. 

Medzinárodný politologický ústav Masarykovej Univerzity reagoval projektom na nárast vplyvov etnickej identitnej politiky a z nej plynúceho národného populizmu v krajinách Višehrádskej štvorky v poslednom desaťročí. Tieto prejavy majú v každej krajine V4 iné prejavy – aktivizácia ultrapravicovej scény, radikalizácia verejného diskurzu, či oficiálne politiky štátnych orgánov. Tieto efekty problematizujú vzájomné spolužitie spoločnosti ako celku i spoluprácu krajín Strednej Európy.

Projekt výskumu narodného populizmu a nacionalismu v Českej republike, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku bol založený na kvalitatívnom výskume (semištrukturované rozhovory) a analýze dokumentov vybraných inštitúcií.  

1. Semi-štrukturované rozhovory:

a. Relevantné politické strany (parlamentné strany od roku 1990);
b. Iné strany, ktoré sú považované za dôležité vzhľadom na výskum;
c. Občianske združenia a hnutia, fanúškovské kluby, internetové stránky a neformálne skupiny, ktoré môžu byť identifikované ako nacionalistické;
d. Zástupcovia vyššie zmienených skupín a proponenti národnej ideológie a nacionalizmu;

2. Analýza dokumentov – politické strany:
a. Manifesty, programové dokumenty;
b. Postoje and voľby pri významných postojových otázkach (migranti, Rómovia, sexuálne menšiny, liberalizmus, Židia, národná história, cudzí hegemóni, atď.);
c. Kampane /bilboardy, videá, slogany/;
d. Volebné úspechy (%);
e. Geografická a demografická distribúcia podpory;
f. Koaličný potenciál, účasť na vládnutí.

3. Analýza dokumentov – formálne a neformálne skupiny:

a. Manifesty, programové dokumenty;
b. Postoje pri významných postojových otázkach (migranti, Rómovia, sexuálne menšiny, liberalizmus, Židia, národná história, cudzí hegemóni, atď.);
c. Spôsoby organizovania kampaní /bilboardy, videá, slogany/;
d. Počet členov /stúpencov/, v prípade internetových stránok návštevníkov;
e. Vzťahy k verejným inštitúciám / prístup k moci.

Projekt bol zakončený prezentáciou akademickej publikácie a zorganizovaním medzinárodnej konferencie “Nationalism and Political Parties in Visegrad Countries”  18. októbra 2011 na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity v Brne.

O Letnej škole
Letná škola etnických a migračných štúdií bola pripravená ako dvojtýždňová vzdelávacia aktivita, ktorá má ambíciu stať sa významnou inštitúciou pri vzdelávaní o otázkach etnicity, nacionalizmu, integrácie a inklúzie, deetnizácie verejného priestoru a zahraničnej migrácie. Letná škola sa formou seminárov, workshopov a diskusií venovala dekonštrukcii národných mýtov v Strednej Európe, analýzam verejných politík v menšinovej a integračnej problematike a ponúkla analýzy stredoeurópskych migračných trendov. Ambíciou Letnej školy bolo ponúknuť účastníkom možnosť stretnúť kvalifikovaných expertov z regiónu strednej Európy a ovplyvniť budúcu generáciu odborníkov v oblasti široko chápaných etnických štúdií.

Letná škola etnických a migračných štúdií sa uskutočnila v dňoch 19. júla – 1. augusta 2010 v historických priestoroch Univerzity Jánosa Syleyho v Komárne – v Dôstojníckom pavilóne. Témy Letnej školy súviseli so štyrmi modulmi, z ktorých každý trval 2,5 dňa: 

1. Modul:
Dekonštrukcia národa v krajinách strednej Európy;
Chápanie pojmov nacionalizmus, etnicita a identita v strednej Európe;
Procesy historického zmierenia medzi krajinami strednej Európy.
 
2. Modul:
Deetnizácia verejnej sféry v krajinách strednej Európy;
Zmeny a pluralizácia identít v globalizovaných časoch;
Konceptualizácia post-nacionálnej éry.

3. Modul:
Migračné štúdiá v strednej Európe a ich doterajšie výsledky;
Zmeny charakteru migrácie a migračných pohybov;
Zhodnotenie migračných a integračných politík v krajinách strednej Európy.

4. Modul:
Integrácia migrantov a cudzincov v krajinách strednej Európy;
Migrácia a sociálna súdržnosť v krajinách strednej Európy;
Zmeny hraníc občianstva – citizenship a denizenship.

Cieľová skupina

Letná škola etnických a migračných štúdií v Komárne je určená pre kvalifikovaných študentov magisterského a doktorandského štúdia a mladých výskumníkov z krajín strednej a východnej Európy – Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, Bulharska, Albánska, Macedónska, Turecka, Litvy, Lotyšska, Estónska, Ukrajiny, Bieloruska, Gruzínska a Azerbajdžanu. Komunikačným jazykom Letnej školy je angličtina.

Prihláška

Prihlášky na Letnú školu bolo možné podávať do 24. mája 2010, vybraní účastníci boli informovaní 5. júna 2010. 
Prihláška na Letnú školu etnických a migračných štúdií mala obsahovať:
• Application form – kompletne vyplnenú a podpísanú
• Motivačný list  – nie na viac ako jednej strane A4
• CV
• Odporúčací list *
*Recommendations from one person (from the academia) familiar with the applicants work. Should be in English, printed on letterhead paper and bear the signature of the issuer. No special envelope is needed; recommendations should be simply attached to the application.

Poplatky

Registračný poplatok na Letnú školu je 50 Euro. Náklady na ubytovanie, stravu, študijné materiály a výlety sú kryté organizátormi. Účastníci si platia cestovné a prípadné poistenie.

Účastníci 1. ročníku Letnej školy etnických a migračných štúdií:

Jarmila Androvičová, Slovakia     
Bojana Babic, Bosnia and Hercegovina       
Tereza Blahoutova, Czech republic     
Edita Bezdičková, Slovakia     
Graciela Boruszko, USA    
Marta Čonková, Slovakia     
Anna Júlia Donáth, Hungary     
Piotr Drozd, Poland      
Ana Simina Guga, Romania     
Teodor Gyelník, Slovakia     
Cristina Haruta, Romania      
Dorota Chabiera, Poland     
Maria Chernyaeva, Bulgaria     
Anna Jurek, Poland      
Darko Karačić, Croatia       
Shorena Kobaidze, Georgia     
Judit Kontsekova, Slovakia     
Jan Kopkáš, Czech republic      
Kateryna Kravchuk, Ukraine     
Andreea Lazar, Romania     
Bahruz Mammadov, Azerbaijan    
Miroslav Mavra, Croatia     
Salome Mekhuzla, Georgia      
Iga Mergler, Poland      
Tereza Modráková, Czech republic     
Claudia Mullauer, Austria     
Elzbieta Okuniewska, Poland     
Slávka Otčenášová, Slovakia     
Adam Puchejda, Poland     
Marija Roglić, Croatia     
Daria Ronchetti, Czech republic     
Lenka Safrankova Pavlickova, Czech republic  
Onur Sen, Turkey     
Ondrej Schutz, Slovakia     
Monika Stafa, Albania     
Ali Turunz, Turkey     
Mária Tömösváryová, Slovakia    
Anna Zamejc, Poland     
Aleksander Zdravkovski, Macedonia   
Olga Zubrzycka, Poland     
Drago Župarić-Iljić, Croatia

Chcete sa zúčastniť v roku 2011?

2. ročník Letnej školy etnických a migračných štúdií sa uskutoční v roku 2011, bližšie informácie budú uverejnené na internetovej stránke CVEK-u v marci 2011.

Projekt Testovanie indikátorov politík integrácie (TIPI) priamo, obsahovo i personálne, nadväzoval na predchádzajúci projekt Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského Kvalitný výskum – podmienka úspešnej integrácie. Ten, okrem iného, reagoval na absenciu využívania vhodných indikátorov a priniesol základné poznatky o indikátoroch úspešnosti integračných politík vrátane politík zameraných na ekonomickú integráciu migrantov. Výskumníci navrhli základné indikátory, ktoré by bolo potrebné používať pri meraní úspešnosti integračných politík v budúcnosti ako sú napríklad umiestnenie migrantov a ich mobilita na pracovnom trhu, príjmová a profesná stratifikácia migrantov na trhu práce a iné. Vytvorené indikátory bolo potrebné otestovať a jasne odlíšiť indikátory integračných politík, indikátory integrácie a indikátory tzv. Democratic Diversity Managementu. Napriek multidisciplinarite, ktorej sa pri tvorbe indikátorov integrácie nedá vyhnúť, projekt reflektoval predovšetkým ekonomickú stránku integrácie a priniesol aj dôležitý rozmer – vzťah ekonomickej integrácie k iným dimenziám integrácie, konkrétne sociálnej, kultúrnej a societálnej. Bez tohto prepojenia nie je možné komplexne analyzovať a monitorovať ekonomickú integráciu migrantov.

Hlavným cieľom projektu TIPI tak bolo testovanie indikátorov úspešnosti integračných politík a úspešnosti integrácie jednotlivých menšinových skupín v rôznych dimenziách s dôrazom na ekonomickú integráciu.

Zásadným problémom projektu i celej oblasti integrácie boli nedostatočné dáta, ktoré by umožňovali vytvárať, testovať a evaluovať verejné politiky. V niektorých prípadoch sú dáta nepoužiteľné vo všeobecnosti, alebo je potrebné k nim pristupovať s veľkou opatrnosťou a dekonštruovať ako boli vytvorené. Výskumný tím si bol vedomý, že dáta týkajúce sa etnicity bývajú zaťažené tzv. metodologickým nacionalizmom a preto sa citlivo posudzovala a falzifikovala neakceptácia multilayer identity a vnímanie identity ako danej. Práve takýto prístup doteraz úplne chýbal v posudzovaní integrácie v ekonomickej oblasti.

Výskumníci v projekte testovali úspešnosť na viacerých dimenziách:

1. Ekonomická integrácia;

2. Vzdelávanie;

3. Sociálna integrácia;

4. Politická integrácia;

5. Jazyk;

6. Rezidenčná integrácia.

Projekt si kládol za cieľ využiť skúsenosti väčších medzinárodných výskumov (FP) ako sú EMILE, IMISCOE, TSER, WOLIWEB a INTI a ktorých výsledky nie sú na Slovensku všeobecne známe. Výsledkom tak je materiál, ktorý otestoval doterajšie politiky v oblasti integrácie, výsledky týchto politík, no zároveň ponúkol tvorcom politík manuál ako využívať senzitívne dáta.

Výsledkami projektu boli:

1. Usporiadanie pracovného workshopu pre tvorcov politík a analytikov v oblasti integrácie menšín a migrantov z tretích krajín, ktorý sa uskutočnil 27. júna 2011 v hoteli Austria Trend hotel v Bratislave;

2. Manuál pre tvorcov politík;

3. Akademická publikácia o indikátoroch integrácie.

Medzinárodná konferencia Migrations, rethinking contemporary migration events v Telči 24. – 26. júna 2010 bola druhou v rade a nadväzovala na úspešnú konferenciu uskutočnenú v Telči v roku 2008. Konferencia bola, podobne ako v roku 2008, organizovaná s cieľom vytvoriť priestor pre kvalitnú diskusiu o téme migrácie v súčasnom svete. Cieľom konferencie v roku 2008 bolo zmapovať ako je téma migrácie operacionalizované teoreticky i ako je k téme pristupované vo výskumníckej praxi. Ambíciou organizátorov konferencie bolo poukázať na možnosti sociálnych vied pri de-konštrukcii a falzifikovaní politík a praktík, ktoré sú prítomné v nacionalizovaných právnych normách.

Konferencia Migrations, rethinking contemporary migration events rozvíjala predchádzajúce témy a to v dvoch oblastiach, pričom každej z nich bol venovaný jeden deň:   

Knowledge Production in Migration Studies

In this rather theoretical session we focused on the practices that, speaking of migrations, transformed an event into a research topic and interests that stand behind it. The production and circulation of knowledge on migration has a differing logic in the areas of politics, public life and the academic world. The crucial question has been what types of migration are discursively produced as a normal and deviating social process and how different discursive fields interfere.

Migrations Policymaking

Theoretical concepts and research findings are re-defined in the political sphere and thus shape contemporary migration events. Political players have usually only slight understanding for broader than a national perspective. To be part of the administration of the nation state also means in some way believing in this “real fiction” or at the very least acting pragmatically in line with it. The essential impact on migrating people’s living conditions enlightens the ethical aspects of migrations policymaking.

Keynote speakers konferencie v roku 2010 boli:  

Prof. Asa Kasher

Asa Kasher is the Laura Schwarz-Kipp Professor Emeritus of Professional Ethics and Philosophy of Practice and Professor Emeritus of Philosophy at Tel Aviv University in Israel. He is co-author of the Israel Defense Forces Code of Ethics, “The Spirit of the IDF: Values and Basic Principles,” 1994. His research covers a broad range of topics in philosophy and ethics, including military ethics and medical ethics, and philosophy of language, as well as issues of Jewish identity. He wrote an influential defense of Israel’s ‘law of return’, justifying it as a form of affirmative action, following periods in which Jews were not allowed to immigrate to many countries. In 2000, Professor Kasher was awarded the Israel Prize for his work in philosophy and ethics.

Prof. Endre Sik

Endre Sik is a professor at the ELTE University, Department of Minority Studies, the director of the Centre for Refugee and Migration Studies at the Hungarian Academy of Sciences and of the National Focal Point of the European Union Centre for Monitoring Race and Xenophobia. For ten years he was the chairman of Refuge – Association for Helping Migrants. He served as the president of the Hungarian Sociological Association, of the Sociology Committee of the National Research Fund. He is a project manager at TÁRKI Research Institute Inc. His main fields of research are: migration, Diaspora; xenophobia, labour market, informal economy, households’ economic behaviour; social network capital.

Bližšie informácie možno nájsť na http://ivris.fss.muni.cz/migrations

Konferencia sa uskutočnila v Konvikte svatých Andělů

V roku 2010 CVEK spoluorganizoval už deviaty krát prestížnu Letnú školu V4 vo Wille Decius v Krakowe. Cieľom 9. ročníka Letnej školy bolo vytvoriť fórum pre výmenu znalostí a vízií, ako aj vytvoriť alternatívne vzdelávacie prostredie pre mladých ľudí zo strednej a východnej Európy. Program umožňuje oboznámiť sa so súčasnými spoločenskými, kultúrnymi, ekonomickými, politickými a bezpečnostnými otázkami a taktiež poskytuje účastníkom možnosť spoznať sa navzájom a iniciovať medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami.

Na programe sa zúčastnilo viac ako 50 mladých ľudí (vysokoškolských študentov, absolventov, doktorandov, novinárov i učiteľov) z krajín V4 – Českej republiky, Maďarska, Poľska a  Slovenska, doplnených o účastníkov z ďalších krajín strednej a východnej Európy, ktorí mali možnosť prehĺbiť a vymeniť si navzájom svoje poznatky a skúsenosti o aktuálnych témach, vytvoriť nové priateľstvá a stretnúť sa s poprednými európskymi expertmi.

Program deviateho ročníka Višegrádskej letnej školy zahŕňal témy ako EU Foreign Policy, global institutions, EU security policy, new wave of extremism, climate crisis a ďalšie. Východiskovým bodom pre diskusie o ekonomike, politike, sociálnych otázkach ako aj o masmédiách, umení a kultúre bol historický a kultúrny kontext strednej Európy. Semináre, workshopy, prednášky a diskusie viedli popredné osobnosti zo strednej a východnej Európy – intelektuáli, vedci, politici, zástupcovia rôznych firiem a mimovládnych organizácií, žurnalisti a umelci. Účastníci sa aktívne zapájali do programu a priblížili ostatným účastníkom svoju krajinu a jej kultúrne dedičstvo a tradície. Účastníci boli rozdelení do pracovných skupín a vytvorili vlastné projekty, ktorých cieľom bolo prehĺbiť spoluprácu medzi krajinami strednej a východnej Európy. Program doplňili študijné výlety a spoločenské akcie.

Organizátori zabezpečili:
– všetky semináre, workshopy, prednášky a pracovné materiály,
– ubytovanie a celodennú stravu,
– študijné výlety a spoločenské akcie,

Účastníci si hradili:
– cestovné náklady do Krakowa a späť,
– vlastné zdravotné poistenie,
– registračný poplatok vo výške 75 Euro.

Uzávierka podávania prihlášok bola 31. marca 2010.

Zo Slovenska sa Letnej školy zúčastnilo 9 účastníčok/kov:

Edita Bezdičková, FSS, Masarykova Univerzita, Brno
Pavol Kobárik, ESF, Masarykova Univerzita, Brno
Katarína Lokšová, FMV, Ekonomická Univerzita, Praha
Michal Polgár, FMV, Ekonomická Univerzita, Bratislava
Lívia Cseresová, FSEV, Univerzita Komenského, Bratislava
Mária Nicolauvová, FF, Univerzita Komenského, Bratislava
Jana Hrčková, PF, Univerzita Karlova, Praha
Jana Kočová, PF, Trnavská Univerzita, Trnava
Katarína Klingová, FSEV, Univerzita Komenského, Bratislava

Medzinárodná organizácia pre migráciu v Bratislave vypracovala projekt “Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004-2008) – analýza migračných trendov a postojov verejnosti k otázkam migrácie a integrácie cudzincov.”

S ohľadom na rastúci tlak na prípravu a formuláciu migračných politík v Slovenskej republike bolo cieľom predkladaného projektu poskytnúť komplexné a aktuálne informácie a  kvalifikované údaje o vývoji, trendoch a dopade  medzinárodnej migrácie po vstupe SR do Európskej únie  so špecifickým zameraním na analýzu postojov verejnosti k migrácii a integrácii migrantov.

Projekt bol rozdelený do dvoch výskumných komponentov. V rámci prvého komponentu analyzoval Dr. Boris Divínsky legálnu a nelegálnu migráciu, pracovnú imigráciu a emigráciu a naturalizáciu za obdobie 2004 – 2008. Druhou projektovou aktivitou bola realizácia výskumu verejnej mienky “Postoje verejnosti k migrantom a zahraničnej migrácii v SR so špecifickým zameraním na integráciu a zamestnávanie migrantov v SR.” Výskum verejnej mienky, fokusové skupiny a organizáciu semi-štrukturovaných rozhovorov zabezpečoval CVEK, vedúcim výskumného teamu bol Dr. Michal Vašečka.

Výsledkom reprezentatívneho kvantitatívneho výskumu, fókusových skupín a semi-štrukturovaných rozhovorov je kniha Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR. Tá ponúka široký pohľad na rôzne aspekty zahraničnej migrácie na Slovensku a v mnohých ohľadoch prináša nové informácie o téme, ktorá na Slovensku nebola po roku 1989 skúmaná intenzívne a do hĺbky. Použité výskumné metódy pomohli spoznať názory populácie Slovenska na cudzincov a otázky migrácie, bližšie pomenovať obavy z migrácie, očakávania vo vzťahu k vláde a štátnej správe, ale aj odhaliť kultúrne pozadie postojov vo vzťahu k cudzincom a migrácii. Výskum priniesol viaceré poznatky, ktoré posúvajú poznanie o rôznych aspektoch migračných pohybov na Slovensku dopredu. Postoje k cudzincom a ich prípadnej migrácii sú najvýznamnejšie ovplyvňované pretrvávaním predsudkom vo vzťahu k nim, celkovo menšími kontaktmi s cudzincami ako vo väčšine iných krajín EÚ, zamieňaním cudzincov a azylantov,  ako aj percepciou obyvateľov Slovenska o vlastnej chudobe a nemožnosti „postarať sa“ o iných. Napriek prevažne dobrým skúsenostiam s cudzincami žijúcimi na Slovensku väčšina respondentov odmieta zvyšovanie počtu cudzincov v krajine. Dôležitým aspektom je i silná etnizácia verejného priestoru a ochrana „jadrovej“ skupiny, ktorá je silne etnizovaná – namiesto delenia na občanov a ne-občanov je z dát zrejmé delenie na Slovákov, ne-Slovákov a ne-občanov. 

Centrum pre výskum etnicity a kultúry v partnerstve s Nadáciou Milana Šimečku realizovalo od apríla 2009 projekt Integrácia detí príslušníkov tretích krajín do vzdelávacieho systému. Projekt nadväzoval na pozitívne opatrenia realizované v oblasti vzdelávania pri integrácii detí štátnych príslušníkov tretích krajín a obohacoval ich inovatívnymi metódami, ktoré zabezpečia ich plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.

Medzi prínosy projektu patria: 

1. Výskum bariér integrácie týchto detí do školského systému;

2. Vytvorenie a experimentálne testovanie inovatívnych nástrojov integrácie;

3. Otvorenie verejnej diskusie o problémoch detí migrantov;

4. Otvorenie verejnej diskusie o potrebách zmien vo vzdelávacej politike.

Naplnením cieľov projektu vznikol súbor odporúčaní pre vzdelávaciu politiku a súbor integračných nástrojov využiteľných vo vzdelávacej praxi. Zistenia a odporúčania projektu majú napomôcť tvorcom verejných politík upraviť legislatívu na zaručenie efektívnejšej integrácie detí štátnych príslušníkov tretích krajín a učiteľom majú poskytnúť návody, techniky a aktivity aplikovateľné priamo vo výučbe na integráciu týchto detí v prostredí triedy, školy a miestnej komunity. Využitím participatívnej metodológie výskumu a aplikáciou získaných poznatkov do praxe má projekt ambíciu pozitívne ovplyvniť  integráciu detí štátnych príslušníkov tretích krajín do majoritného prostredia.