CVEK

Projekt analyzuje situáciu rómskych detí v detských domovoch s dôrazom na etnický aspekt, diskrimináciu a porušovanie práv detí. Detailne sa venuje problematike vyňatia detí z rodiny, umiestňovania v jednotlivých typoch starostlivosti, a prístupu k rómskym deťom ako k špecifickej skupine detí v ústavnej starostlivosti.

Analytické aktivity projektu sa zároveň zaoberajú procesom deinštitucionalizácie ústavnej starostlivosti o deti a existenciou podporných a alternatívnych služieb sledujúcich najlepší záujem dieťaťa.

Súčasťou projektu sú aj advokačné aktivity a semináre pre odborníkov, ktorých cieľom bude vypracovanie stratégií, konkrétnych opatrení a komunikácie s cieľom ovplyvniť verejné politiky a nazeranie na problematiku prístupu k rómskym deťom v inštitucionálnej starostlivosti, odstraňovanie predsudkov a prípadnej diskriminácie.

Projekt Rasové predsudky a diskriminácia v detských domovoch – čas na zmenu bol podporený sumou 44 253 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Rasové predsudky a diskriminácia v detských domovoch – čas na zmenu je podpora demokratických hodnôt, vrátane ľudských práv.

Projekt posilňuje kapacity verejnej správy pri začleňovaní rómskej menšiny využitím poslednej prelomovej novely antidiskriminačného zákona umožňujúcej prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení (DVO) na etnickom a rodovom základe. 

Analytické aktivity projektu sa zameriavajú na prípravu schém DVO berúc do úvahy rodový rozmer znevýhodnenia v kľúčových oblastiach: vzdelávanie a zamestnanosť. 

Návrhy DVO budú vychádzať aj z konzultácií s rómskymi mimovládnymi organizáciami a verejnou správou. Súčasťou projektu budú aj návrhy využitia DVO v nasledujúcom programovom období využívania štrukturálnych fondov EÚ. 

V rámci projektu sme nadviazali spoluprácu s Trnavským samosprávnym krajom a Ekonomickou univerzitou s cieľom podporiť zavádzania DVO v praxi. 

Súčasťou projektu sú aj advokačné aktivity, ktorých cieľom bude prijímanie metodík využívania DVO ústrednými orgánmi štátnej správy. Komunikácia so širšou verejnosťou bude vychádzať z poukazovania na úspešné príklady z praxe.  

Projekt Presadzovanie rovnosti príležitostí pre Rómov a Rómky prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení bol podporený sumou 85.000 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu je v spolupráci s vybranou univerzitou a jedným samosprávnym krajom pripraviť a implementovať schémy dočasných vyrovnávacích opatrení.

Cieľom projektu je vytvoriť širokú občiansku platformu – verejné fórum, ktoré bude predstavovať protiváhu k čoraz radikálnejšej, diskriminačnej a protimenšinovej rétorike.

Súčasťou tohto programu je aj presadzovanie opatrení s cieľom zlepšovať ľudskoprávne aj inkluzívne vzdelávanie na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému. Okrem toho sa projekt zameriava aj na presadzovanie politík rovnosti príležitostí a zlepšovanie participácie menšín na rozhodovacích procesoch.

Navrhovaný projekt skúma politiky SR a využívanie štrukturálnych fondov z EÚ v oblasti bývania a infraštruktúry pri riešení sociálneho vylúčenia najmä v marginalizovaných rómskych komunitách.

Projekt identifikuje prípady samosprávnych politík, ktoré využívajú intersektorálny prístup, tj. prepájajú opatrenia v oblasti bývania a infraštruktúry s inými kľúčovými oblasťami, konkrétne so zamestnanosťou a vzdelávaním.

Projekt vychádza z interdisciplinárneho prístupu, ktorý kombinuje sekundárnu analýzu, analýzu verejných politík a empirický výskum.

Cieľom projektu je zhodnotiť limity čerpania štátnych a štrukturálnych fondov v presadzovaní začleňovania Rómov v oblasti bývania, ako aj prispieť k všeobecnejšej diskusii v tejto oblasti. Projekt sa zameria aj na tzv. ťažké prípady, ktoré nám pomôžu odhaliť štrukturálne nedostatky v štátnych politikách týkajúcich sa bývania a infraštruktúry. Okrem sekudnárnej analýzy projekt využíva aj kvalitatívne metódy, vrátane pozorovania a semi-štruktúrovaných rozhovorov s kľúčovými aktérmi.

Projekt pozostáva z porovnania a výmeny praktík integrácie medzi regionálnymi samosprávami a výskumnými centrami v rámci Európy. Cieľom je vypracovanie spoločnej metodológie pre analýzu a bench-marking integračnej praxe, pričom projekt vychádza z Európskych modulov integrácie migrantov. Projekt zároveň presadzuje v rámci integračnej praxe tzv. prístup zdola nahor (bottom-up) a bude sledovať napĺňanie nasledovných špecifických cieľov:

1. Vyhodnotenie, do akej miery (a či vôbec) sa Európske moduly integrácie migrantov zohľadňujú pri implementácii opatrení jazykového vzdelávania migrantov a v oblasti ich prístupu k službám;

2. Vypracovanie spoločnej metodológie pre analýzu a bench-marking integračných praxí vychádzajúcich z Európskych modulov integrácie migrantov;

3. Overiť, do akej miery implementácia rôznych opatrení jazykového vzdelávania migrantov a ich prístupu k službám napĺňajú odporúčania Európskych modulov integrácie migrantov;

4. Výmena informácií a skúseností o integrácii migrantov na lokálnej úrovni medzi zaangažovanými krajinami;

5. Zozbieranie relevantných informácií týkajúcich sa integrácie migrantov, ktoré budú následne zverejnené na webstránke venovanej definícii indikátorov, monitoringu a zdieľaniu skúseností s integráciou na lokálnej úrovni.

Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) sa v druhej polovici roka 2011 stálo národným kontaktným bodom Európskej agentúry pre základné práva (FRA) vrámci siete výskumných organizácií FRANET. Do siete sú zapojení zástupcovia zo všetkých členských krajín EÚ a Chorvátska.

Spolupráca spočíva v zbere dát o problematike základných práv na Slovensku a ich spracovaní podľa zadania FRA. V roku 2011 CVEK spracoval podkladovú štúdiu o stave základných práv v roku 2011 ako podklad pre každoročne publikovanú Výročnú správu.

V roku 2012 sme zatiaľ pracovali na témach – podporné služby pre obete trestných činov, dopad ekonomickej krízy na rodovú rovnosť, podmienky účasti detí na terénnom zbere dát a ochrana osobných dáta a nápravné mechanizmy.

Výstupy našej spolupráce s FRA je možné nájsť na stránke FRA.

Projekt reagoval na vývoj v oblasti menšinovej politiky na Slovensku, ktorý jasnenaznačuje, že menšiny a ich príslušníci sú do značnej miery konštruovaní ako ohrozenie slovenských národných záujmov či etnicky definovanej slovenskej identity. Vychádzame z premisy, že rétorika tvorcov politík, odôvodňujúca legislatívne opatrenia ochranou národných záujmov, spoluvytvára vzhľadom na svoju dominantnú pozíciu v spoločnosti rámec uvažovania o menšinách aj pre širšiu populáciu. Je vysoko pravdepodobné, že dlhodobým výsledkom diskurzu, ktorý vykresľuje menšiny ako hrozbu je presvedčenie, že menšiny predstavujú reálne ohrozenie napr. teritoriálnej integrity či kultúrnej suverenity a dominancie majoritného národa, teda etnických Slovákov. Z dlhodobého hľadiska takýto prístup prehlbuje etnické napätie v spoločnosti, diskrimináciu a intoleranciu. Projekt sa preto zameriaval na analýzu politického diskurzu o menšinách a na zvyšovanie odborných kapacít tvorcov politík.

Jedným z hlavných cieľom bolo zistiť, či sú prijímané politiky odôvodňované potrebou predchádzania konfliktu, ochrany národných či kultúrnych záujmov dominantného národa alebo či sú politiky prezentované cez prizmu spravodlivosti a rovnosti. Ambíciou projektu bolo odborne vzdelávať o inšitucionálnych modeloch implementácie menšinových práv tých, ktorí vytvárajú menšinovú politiku – t.j. najmä predstaviteľov politických strán, úradníkov štátnej správy a samosprávy, s cieľom facilitácie zmeny nazerania na menšiny a efektívnejšej implementácie ústavných a medzinárodných menšinových práv. 

Cieľom projektu bolo otvorenie diskusie a sprostredkovanie informácií   o moslimoch žijúcich v krajinách V4 širšej verejnosti. Projekt vychádzal z predpokladu, že predsudky a xenofóbia pramenia predovšetkým z nedostatku relevantných informácií a kontaktu medzi kultúrami. Komunity moslimov v krajinách V4 boli skúmané len okrajovo aj napriek tomu, že sú súčasťou stredoeurópskych krajín celé desaťročia. Aj preto bolo potrebné priblížiť tieto spoločenstvá širšej verejnosti. Projekt si kládol za cieľ podporiť vzájomnú komunikáciu medzi majoritou a moslimskou menšinou a otvoriť diskusiu o vzájomnej koexistencii a o narastajúcej diverzite v mestách krajín V4.

Projekt zahŕňal diskusie s predstaviteľmi moslimských komunít vo všetkých krajinách V4. Výskumný team CVEK-u uskutočnil výskum zameraný na percepciu vzťahov s majoritnou spoločnosťou na strane moslimov, skúmal úlohu médií pri formovaní vzťahov moslimov a dominantnej skupiny a percepciu fungovania a organizáciu svojich komunít na strane moslimov.

O Letnej škole
2. ročník Letnej školy etnických a migračných štúdií bol pripravený ako dvojtýždňová vzdelávacia aktivita, ktorá má ambíciu stať sa významnou inštitúciou pri vzdelávaní o otázkach etnicity, nacionalizmu, integrácie a inklúzie, deetnizácie verejného priestoru a zahraničnej migrácie.

Letná škola sa formou seminárov, workshopov a diskusií venovala dekonštrukcii národných mýtov v Strednej Európe, analýzam verejných politík v menšinovej a integračnej problematike a ponúka analýzy stredoeurópskych migračných trendov. Ambíciou Letnej školy bolo ponúknuť účastníkom možnosť stretnúť kvalifikovaných expertov z regiónu strednej Európy a ovplyvniť budúcu generáciu odborníkov v oblasti široko chápaných etnických štúdií. Letná škola etnických a migračných štúdií sa uskutočnila v dňoch 18. – 30. júla 2011 v priestoroch Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Cieľová skupina

Letná škola etnických a migračných štúdií v Komárne bola určená pre kvalifikovaných študentov magisterského a doktorandského štúdia a mladých výskumníkov z krajín strednej a východnej Európy.

Uchádzači z nasledovných krajín mali nárok na grant zo strany organizátora: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko, Macedónsko, Turecko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan. Prípadní záujemcovia z iných krajín sa mohli zúčastniť ako samoplátcovia.

Prihláška

Prihlášky na Letnú školu bolo možné podávať v období od 1. apríla do 2. mája 2011, vybraní účastníci boli informovaní 10. mája 2011. 

Prihláška na Letnú školu etnických a migračných štúdií mala obsahovať:
• Application form – kompletne vyplnenú a podpísanú
• Motivačný list  – nie na viac ako jednej strane A4
• CV
• Odporúčací list *
*Recommendations from one person (from the academia) familiar with the applicants work. Should be in English, printed on letterhead paper and bear the signature of the issuer. No special envelope is needed; recommendations should be simply attached to the application.

Všetky materiály posielajte poštou na:

„Summer School of Ethnicity and Migration Studies“

CVEK

Klariská 14

811 03 Bratislava

Slovakia 

Elektronickú kópiu prihlášky je potrebné poslať aj na naglova@cvek.sk .

Poplatky

Registračný poplatok na Letnú školu bol 50 Euro. Náklady na ubytovanie, stravu, študijné materiály a výlety boli kryté organizátormi. Účastníci si platili cestovné a prípadné poistenie. Záujemcovia z iných ako oprávnených krajín sa mohli zúčastniť ako samoplátcovia za poplatok 500 Eur, v ktorom bola pokrytá strava, občerstvenie počas seminárov, ubytovanie, študijné materiály a študijné výlety.

Projekt Monitorovanie menšinovej politiky na Slovensku bol zameraný na vypĺňanie medzery systematického nezávislého domáceho monitorovania menšinovej politiky. Súčasne poskytoval alternatívny zdroj monitorovania dodržiavania menšinových práv popri existujúcich pravidelných medzivládnych cykloch hodnotenia menšinovej politiky na Slovensku. 

Ústrednou ambíciou projektu bolo dlhodobo prispievať k prijímaniu spravodlivej menšinovej politiky, ktorá je podmienkou existencie moderného, multikultúrneho a inkluzívneho Slovenska. Vychádzal z myšlienky, že Slovensko by nemalo byť konštruované ako štát, ktorí „vlastnia“ etnickí Slováci. Naopak Slovensko by malo byť definované ako etnokultúrna krajina všetkých občanov a trvalých členov. Takáto zmena by znamenala, že menšiny, či už uznané národnostné, etnické, rasové, náboženské alebo novovznikajúce komunity migrantov  nie sú vnímané ako hrozba pre väčšinu a jej projekt národného štátu. Naopak, menšinové požiadavky by mali byť posudzované na základe kritérií rešpektu ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Takáto optika nazerania na postavenie menšín by umožnila hľadať nové inovatívne inštitucionálne riešenia, ktorá na rozdiel od existujúcej politiky, rešpektujú rozdielnosti v sociálnom a ekonomickom postavení, kultúre, histórií, geografii a podobne medzi aj vo vnútri skupín.

Projekt staval na dvoch pilieroch:

Monitorovanie:
Pri vývoji štandardov, na základe ktorých CVEK monitoroval menšinovú politiku,  CVEK vychádzal z medzinárodného práva, slovenského ústavného práva a politickej teórie liberálneho pluralizmu. Okrem monitorovania dodržiavania štandardov garantovaných v dôležitých medzinárodných dohovoroch – akým je napríklad Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín – CVEK vyhodnocoval vývoj menšinovej politiky z pohľadu dvoch kritérií, ktoré tvoria normatívny základ ochrany menšinových práv: kritérium ochrany mieru a bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti.

Výsledky monitorovania CVEK publikoval vo Výročnej správe o vývoji menšinovej politiky. Výročná správa obsahuje aj empirickú štúdiu mapujúci konkrétny problém a odporúčania k ďalšiemu smerovaniu menšinovej politike. Kritická reflexia na aktuálny vývoj v sledovanej téme je obsahom pravidelného štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku.

Advokácia:
Zámerom druhého piliera projektu CVEK bolo najmä zvyšovanie expertízy verejných úradníkov  a politikov, ktorí pracujú v danej oblasti.  Na sérií pravidelných pracovných stretnutí s úradníkmi a politikmi experti CVEK diskutoval o zmysle menšinových práv, o existencii alternatívnych inštitucionálnych riešení a prečo nefungujú niektoré z existujúcich prístupov. Snahou CVEK-u bolo vytvorenie pravidelného fóra stretnutí vládneho, mimovládneho i akademického sektora, ktoré by v dlhodobom horizonte mohlo prispieť k vytváraniu spravodlivej a efektívnej menšinovej politiky. Súčasťou tohto segmentu bolo vytváranie partnerstiev s akademickými, mimovládnymi a menšinovými organizáciami pracujúcimi na téme menšinovej politiky na presadzovanie myšlienok projektu aj smerom k širšej verejnosti.  

1. číslo kritického štvrťročníka MENŠINOVÁ POLITIKA NA SLOVENSKU CVEK vydal začiatkom mája 2011. CVEK vydal Štvrťročník vychádzal vrámci projektu Monitorovanie menšinovej politiky na Slovensku a kriticky hodnotil hlavne témy v oblasti menšinovej politiky za prvý štvrťrok 2011. Venoval sa sa aktuálnym témam, akými sú dvojité občianstvo, novela zákona o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín, tzv.  rómskej kriminalite, komunálnym voľbám z pohľadu rómskej politickej participácie, návrhu zákona o pobyte cudzincov, či integrácii migrantov.