CVEK

Tento rok si pripomíname 50. výročie začiatku hnutia za občianske práva v USA. Rosa Parks, Afroameričanka z Alabamy, ktorá 1. decembra 1955 odmietla uvolniť miesto v autobuse nefarebnému Američanovi, rozpútala 382 dňový protest známy ako Montgomery Bus Boycott. Avšak to, čo je menej známe, je skutočnosť, že tomuto jej protestu predchádzali organizované stretnutia komunity, ktorá vyjadrovala svoj nesúhlas s postavením Afroameričanov v spoločnosti. Vedúcou osobnosťou bol E.D. Nixon, ktorý systematickou prácou pripravoval komunitu Afroameričanov na deň, kedy budú bojovať za rovnaké práva v USA. Agitácia a stratégia jeho práce viedla práve k tomu, že sa jedného dňa Rosa Sparks postavila nezmyselnému nariadeniu a bola zatknutá. A i napriek jej zatknutiu (alebo práve preto), jej čin vyvolal masy protestov v USA, ktoré viedli k celospoločenskej zmene. I dnes rôzne organizácie v USA spolu s bežnými občanmi bez strachu bojujú proti porušovaniu ľudských práv a využívajú na to všetky možné prostriedky. Neboja sa vysloviť svoj názor verejne, pretože vedia, že v boji nie sú sami.

Základné princípy boja proti nespravodlivosti, či advokácia v oblasti ľudských práv boli obsahom študijnej stáže o komunitnom organizovaní v Koalícii pre bezdomovectvo Chicago, ktorú som absolvovala na jeseň 2015.  Získala som nielen zručnosti v práci s jednotlivcami, ale naučila som sa, čo znamená definovať problém a konkretizovať tému. Základnou myšlienkou komunitného organizovania je budovanie takej komunity, ktorá maximalizuje silu jej členov. Organizátor je v prvom rade tým, ktorý načúva členom komunity a snaží sa ich viesť k sebaprezentácii a rozvíjať ich osobnostný potenciál k tomu, aby komunita bola silnejšia. Takáto komunita je potom schopná postaviť sa za svoje práva, bojovať proti nespravodlivosti, či žiadať zmenu k lepšiemu. Saul Alinski, považovaný za otca komunitného organizovania v USA, hovoril o organizovaní v komunite ako o reorganizácii existujúceho stavu, kedy členovia komunity pochopia, že ich postavenie voči vonkajšej spoločnosti je rovnocenné. Z jednotlivcov sa teda stáva „kolektívne My“ a silnejúca komunita má väčšiu schopnosť obhajovať svoje záujmy a ovplyvňovať spoločenské dianie než jednotlivec.

Táto základná myšlienka organizovania komunity je aplikovateľná aj v prípade postavenia rómskych komunít v spoločnosti. Identifikácia problémov a budovanie vzťahov je východiskovým bodom organizovania. Následné plánovanie aktivít, stratégie a krokov k dosiahnutiu cieľov je proces, v ktorom organizátor zastáva dôležitú úlohu. Vo všetkých týchto činnostiach sú však hlavnými aktérmi predovšetkým samotní príslušníci komunity. Príkladom v praxi môže byť napríklad reakcia komunity na povinné odpracovanie si základnej dávky v hmotnej núdzi. Nútená povinnosť sa netýka explicitne len rómskej komunity, ale platí celoplošne aj pre majoritu. Hypoteticky, ak by v komunitách prebiehalo aktívne organizovanie, výsledkom zisťovaní organizátora by bola skutočnosť, že príjemcovia tejto povinnosti sú nespokojní a cítia sa ponížení. A predpokladaným výsledkom agitácie organizátora by boli masívne verejné protesty občanov proti tomuto nariadeniu. Hypotéza má niekedy veľmi blízko k skutočnosti, pretože nespokojných skupín občanov v našej krajine máme naozaj dosť…

Každý z nás môže byť Rosa Sparks, každý z nás môže mať sen, ktorý sa stane skutočnosť vďaka zmenám. A zmeny naša krajina naozaj potrebuje, pretože sa z nej už dávno vytratili demokratické princípy.

Zuzana Balážová spolupracuje s CVEKom a v roku 2015 absolvovala dvojmesačnú stáž v USA zameranú na komunitné organizovanie.