CVEK

Susedným Poľskom nedávno otriasla udalosť hodná povšimnutia. V katedrále vo východopoľskom meste Bialystok oslávila istá nacionalistická pravicovo orientovaná skupina 82. výročie svojho vzniku. Omša bola údajne zrealizovaná so súhlasom miestneho kňaza, ktorý ale o tejto skutočnosti neinformoval vyššie orgány. Išlo o organizáciu Národno-radikálny tábor (ONR), ktorého ciele sú majú radikálne pravicový charakter orientovaný na fašizmus a xenofóbne stanoviská. Organizácia sa stavia proti menšinám, a tiež migrantom, ktorí sa snažia dostať do krajiny.

Vedenie miestnej katolíckej cirkvi sa ospravedlnilo všetkým veriacim, ktorých uvedená udalosť pobúrila alebo sa ich nejakým spôsobom dotkla. Dôvod, prečo si účastníci organizácie ONR vybrali pre svoju ceremóniu práve kostol, môže byť napríklad aj ten, že sú presvedčení o správnosti svojho konania, a preto nemajú pocit hanby a zlyhania pred Bohom. To, čomu ľudia veria, je tak rôznorodé, ako oni sami. Náboženstvo vplýva na rôzne vedné odbory, napríklad na sociológiu a kulturológiu tým, že pre skupinu ľudí môže predstavovať zdroj názorov a presvedčení, ktorými  sa tieto odbory zaoberajú. A možno členovia pravicovej organizácie ONR chceli len zaujať a rozpútať vlnu pozornosti a zvedavosti zo strany ľudu – čo by bol ten lepší prípad. Pretože ak pripustíme, že aktivisti takejto ideológie sú presvedčení o správnosti svojho uvažovania a konania, potom sme v styku s oveľa vážnejším problémom, než sa sprvu môže zdať. Označenie „katolícke Poľsko“ – ako ho samotní aktéri ONR nazývajú, by v tomto kontexte mohlo značiť krajinu, ktorého katolíckym presvedčením je práve ideológia založená na strachu z iných ľudských plemien a náboženstiev, jazykov a kultúrnych prejavov. Ak sa pozrieme bližšie na koreň slova katolícky, zistíme, že pochádza z gréckeho slova katholikos, čo v preklade znamená univerzálny/otvorený všetkým. Predstavuje teda „katolícke Poľsko“ priestor rovnako veľkých možností len pre rovnako veľkých ľudí? Má snáď niekto, či nejaká skupina ľudí udeľovať/odoberať tieto práva jednotlivcom, ktorých považujú za rovných, či menejcenných? Celá udalosť sa dá hodnotiť ako satirická voči ozajstnej podstate náboženstva a cirkvi, s ktorými prišli radikáli do priameho styku. Boh predsa nie je politik. Boh nie je sudca. Boh nie je ani xenofób. A ti, čo kážu a prezentujú takto odetú pravdu, nie sú Bohom. Na koho potom ale zvalíme vinu? Na štát, vládne orgány, spoločnosť, či na dobu? Nie. Vinnými sme my, ľudia. A jedine my, ľudia môžeme svetu vrátiť ľudskosť, čo z nás už dávno pominula. Jedine my môžeme do strnutých tvári „menejcenných“ ľudí znova vložiť život, nádej a lásku.

Monika Suchánková, účastníčka Roma Fellowship programu, ktorý absolvuje v CVEKu.