CVEK

No man is an island, entire of itself. Every man is a piece of the continent, a part of the main. 
(John Donne)

V týchto dňoch, kedy sa strednou Európou valí vlna odmietania utečencov, strachu z odlišnosti a zo zániku „našej“ kultúry, je nevyhnutné hľadať ostrovy pozitívnej deviácie vo vnímaní migrácie a kultúrnej rozmanitosti. V Centre pre výskum etnicity a kultúry sa nám aj na Slovensku takýchto ostrovov podarilo nájsť hneď niekoľko, a to vďaka projektu zameraného na vytváranie lokálnych stratégií integrácie cudzincov[1]

Týmito ostrovmi sú mestá a ľudia v nich, ktorí pochopili, že migrácia tu vždy bola a vždy bude. Uvedomili si, že odpoveďou na ňu nie je zatváranie hraníc, ale hľadanie spôsobov, ako žiť v novovznikajúcom svete. Začali cudzincov vnímať ako potenciál rozvoja a nie ako hrozbu. To chce často odvahu, avšak je to nevyhnutný krok k tomu, aby nevznikalo sociálne napätie v spoločnosti.  

Pozitívne opatrenia v prospech inklúzie rôznych menšín na Slovensku zvyčajne iniciujú aj robia malé mimovládne organizácie. Tentokrát však prišlo s iniciatívou Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré združuje 95% všetkých samospráv v krajine a navrhlo unikátny projekt. Chcelo samosprávam doslova „otvoriť oči“ a pomôcť im uvedomiť si, že v ich mestách a obciach žijú aj ľudia s inou štátnou príslušnosťou, s iným jazykom, vierovyznaním či kultúrnym pôvodom, ktorí boli pre nich dovtedy neviditeľní. V spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry chcelo dosiahnuť to, o čo sa Slovensko pokúša (alebo by sa malo pokúšať) pri integrácii menšín už takmer 25 rokov – dať hlas aj tým „neviditeľným“ a zapojiť ich do života spoločnosti.

Okrem toho však došlo aj ďalšiemu významnému posunu v téme integrácie migrantov – mestá a obce si uvedomili, akú dôležitú úlohu v tomto procese môžu zohrávať. Počas školení, ktorých sa zúčastnilo 60 zástupcov 28 miest a obcí sme diskutovali práve o tom, čo môžu mestá urobiť pre to, aby bola migrácia pre miestne komunity prínosom. Dôraz sme kládli na to, že integrácia nemusí znamenať len prijímanie špeciálnych opatrení pre migrantov, ale takých lokálnych politík, ktoré by prispievali k budovaniu sociálne súdržnej lokálnej komunity. V takej sa žije dobre všetkým – migrantom aj nemigrantom.

Práve tieto školenia boli priestorom, kde nastal tzv. „paradigm shift“. Na začiatku boli ľudia, ktorí o cudzincoch nevedeli vôbec nič, považovali tému integrácie za „non-issue“ a ich postoje vyjadrovali najmä strach z ohrozenia ekonomiky a kultúry. Zo školení však odchádzali so zmenenou optikou – v migrantoch uvideli vlastných obyvateľov, ktorí žijú v ich meste dlhé roky a prispievajú k jeho rozvoju. Uvedomili si však, že migranti vďaka svojej neviditeľnosti vo verejnom priestore čelia mnohým prekážkam, ktoré práve samospráva môže pomôcť ľahšie prekonať.

Po ukončení školení sme ďalej intenzívne spolupracovali so siedmimi mestami, ktoré chceli pokračovať v tzv. pilotnej schéme zavádzania integračných opatrení. Keďže iniciatíva prišla v čase anexie Krymu a médiami rezonovali správy o tom, že na Slovensku môže narastať počet migrantov z Ukrajiny, do pilotnej schémy sa zapojili aj tri mestá z východných regiónov.

Počas šiestich mesiacov si títo „priekopníci“ dokázali zmapovať situáciu vo svojom meste vo vzťahu k migrácii a spolužitiu migrantských a nemigrantských komunít. Okrem vyhľadávania štatistických a  iných údajov o svojom meste sa prvýkrát začali s migrantmi rozprávať a počúvať ich. Na základe toho dokázali zvážiť, ktorým smerom sa vyberú pri plánovaní integračných opatrení a spoločne vytvárali akúsi „banku“ nápadov na prístupy, ktoré migrantom môžu pomôcť stať sa plnohodnotnou súčasťou miestnej komunity. Ide pritom o pomerne jednoduché veci, ktoré môžu znamenať aj okamžitú materiálnu pomoc či symbolické gesto vyjadrujúce rešpekt a hovoriace: „Ste tu doma.“

Mesto Senec začalo napríklad pravidelne písať o migrantoch vo svojich miestnych novinách a zapojilo dobrovoľníkov do výučby slovenčiny pre cudzincov. Dolný Kubín usporiadal spoločné stretnutie primátora s cudzincami s názvom „Na kávičku s primátorom“. V Prievidzi sa uskutočnilo stretnutie s mottom “Prievidza pre všetkých”, kde sa prvykrát zišli rôzni aktéri spolu s cudzincami. Mohli tak prvýkrát spoločne otvorene hovoriť o tom, s akými problémami sa stretávajú a čím môžu sami prispieť. Svidník sa chystá zapojiť migrantov do rôznych mestských komisií a dať im hlas pri rozhodovaní. Banská Bystrica nadväzuje spoluprácu s komunitami migrantov pôsobiacimi v meste. Snina zas plánuje otvorenie jazykového kurzu slovenčiny nielen pre deti, ale aj pre dospelých migrantov.

Konkrétna podoba jednotlivých opatrení však nie je až taká dôležitá. Najdôležitejšou je filozofia, z ktorej vychádzajú a ktorou by sa najmä v dnešných dňoch mala inšpirovať aj vláda pri riešení pomoci utečencom. Tou filozofiou je totiž rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka a asi najlepšie ju vyjadruje preambula lokálnych integračných stratégií, ktorú si navrhli samotné mestá: „Uvedomujeme si, že pre sociálnu súdržnosť nášho mesta a šťastný život ktoréhokoľvek obyvateľa či obyvateľky je dôležité, aby každý, kto sa rozhodol pre život v našom meste, sa stal jeho aktívnou súčasťou. Preto si želáme, aby do života mesta boli zapojení aj migranti – štátni príslušníci tretích krajín.“

Záver projektu bol poznačený debatou o povinných kvótach, v rámci ktorých malo Slovensko prijať 700 utečencov, a narastajúcim odporom verejnosti voči prijímaniu akýchkoľvek migrantov. Práve v tom období sme si viac než kedykoľvek predtým uvedomili, že bez vzájomného dialógu a ochoty počúvať sa, by zmena perspektívy na úrovni miest a obcí nebola možná. Potrebu diskusie na štátnej, ale aj samosprávnej úrovni pociťujeme čoraz intenzívnejšie aj v posledných týždňoch, kedy sa Slovensko tvrdohlavo odmieta podieľať na pomoci utečencom hľadajúcim lepší život v Európe. Témou diskusie by však nemalo byť to, či utečencov alebo akýchkoľvek iných migrantov prijímať. Rozprávajme sa o tom, ako spolu žiť a čo môžeme my všetci urobiť pre to, aby toto spolužitie bolo dobré.

Elena G. Kriglerová & Alena Chudžíková 

[1] Oficiálny názov projektu bol Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy v oblasti integračnej politiky (BUK)