CVEK

4. 05. 2021

Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Postoje majoritnej populácie k migrácii a cudzincom na Slovensku

Obsah:

Výskum postojov majoritnej populácie k cudzincom je druhým z trojice výskumných analýz, na ktorých sa Centrum pre výskum etnicity a kultúry podieľa od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne zistenia o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú migráciu, cudzincov, ktorí tu žijú, a politiky, ktoré by mal štát prijímať v oblasti integrácie. Poukazujeme v ňom na to, že Slovensko je stále vnímané skôr ako krajina Slovákov a k cudzincom máme stále rezervovaný postoj. Akceptujeme len tých, ktorí sú nám kultúrne blízki a z ktorých by sme mohli mať nejaký osoh. Slovenskú kultúru vnímame ako čosi nemenné, dané a bojíme sa, že nám ju cudzinci môžu zobrať. Preferujeme skôr prísnejšie politiky migrácie a stráženia hraníc. Na druhej strane,  v oblasti integrácie podporujeme viaceré opatrenia, ktoré by prispeli k lepšiemu zapojeniu do spoločnosti.

 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

18. 01. 2021

Menšinová politika na Slovensku 2020

Obsah:

Publikácia Menšinová politika na Slovensku 2020 prináša výber najdôležitejších textov venovaných reflexiám, analýzam a zisteniam z oblasti menšinových práv a politík v roku 2020. Texty pôvodne vychádzali v kritickom magazíne Menšinová politika na Slovensku . 

V aktuálnej záverečnej publikácii sa dočítate o dopadoch pandémie na vzdelávanie rôznych skupín detí, o rozhodnutí ESĽP v prípade policajnej brutality v Moldave nad Bodvou, ale aj o zmene prístupu ministerstva školstva k problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. 

V téme migrácie a integrácie cudzincov sme sa venovali novej migračnej politike, a tiež argumentujeme v prospech vytvorenia Imigračného a naturalizačného úradu, ktorý by témy spojené s migráciou zastrešoval. Prinášame tiež zistenia z nášho nového výskumu postojov verejnosti voči cudzincom.

V roku 2020 nastúpila nová vláda. Pozreli sme sa preto, ako sa postavila k téme menšinových práv vo svojom programovom vyhlásení. Venovali sme sa tiež téme samostatného menšinového zákona, o ktorého podobe a význame prebiehajú rozsiahle diskusie. V nadväznosti na pripravované sčítanie obyvateľov sme sa pozreli aj na tému zisťovania etnicity, národnosti a možnosti prihlásiť sa k viac než jeden národnosti. 

V neposlednom rade sme pozornosť sústredili aj na odsúdenie M. Kotlebu, keďže toto rozhodnutie považujeme za veľmi významný krok v boji proti pravicovému extrémizmu na Slovensku.

Prajeme príjemné čítanie.

 

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

18. 12. 2020

Cudzinci ako obyvatelia miest – zistenia z výskumu

Obsah:

Výskumná správa Cudzinci ako obyvatelia miest – zistenia z výskumu sumarizuje výsledky výskumu o dostupnosti integračných služieb, ktorý CVEK realizoval v období apríl – september 2020. Cieľom bolo zistiť, ako samosprávy, ale aj ďalší aktéri na lokálnej úrovni na Slovensku vnímajú, že zahraničná migrácia postupne ovplyvňuje zmenu populácie na ich územiach. Zaujímalo nás, či vo svojich politikách a aktivitách vôbec reflektujú a vnímajú cudzincov ako súčasť miestnej komunity, či si uvedomujú ich potreby a realizujú aktivity zamerané na to, aby im umožnili začleniť sa do života v meste.

Zamerali sme sa na to, či mestá poznajú svojich obyvateľov – cudzincov, či vôbec reflektujú tému migrácie a integrácie a či tieto témy začlenili do svojich strategických dokumentov. Zaujímalo nás tiež, či sú niektoré verejné služby dostupné aj pre cudzincov, prípadne či samosprávy alebo iní aktéri poskytujú nejaké špecifické služby alebo aktivity zamerané na to, aby pomohli cudzincom začleniť sa do života v meste. Témou výskumu tiež bolo, do akej miery sú iní aktéri (štátna správa, MVO, zamestnávatelia, vzdelávacie inštitúcie a pod.) zapojení do procesu integrácie cudzincov a či na lokálnej alebo regionálnej úrovni vôbec existuje nejaká forma ich spolupráce. Zisťovali sme tiež, ako rôzni aktéri vnímajú proces integrácie, v čom vidia bariéry začlenenia cudzincov do života spoločnosti a naopak, v čom vidia pozitíva alebo faktory, ktoré tento proces uľahčujú.

Táto výskumná správa vznikla v rámci projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje spolufinancovaného Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

11. 12. 2020

Cudzinci v meste – príručka pre tvorbu integračných stratégií na lokálnej úrovni

Obsah:

Mestá sa stávajú čoraz rozmanitejšími a vďaka narastajúcej migrácii v nich žije aj čoraz viac cudzincov.
Vzhľadom na demografické zmeny a starnutie populácie je možné očakávať, že počty cudzincov aj v
slovenských mestách budú narastať. Preto je dôležité v tvorbe politík myslieť aj na túto skupinu
obyvateľstva. 

Ako však treba pristupovať k tvorbe stratégií integrácie cudzincov na lokálnej úrovni? Na čo všetko treba pamätať, aké procesy a mechanizmy využiť a koho všetkého k tvorbe prizvať? 

Táto príručka prináša viaceré odporúčania, rady a pomôcky, ako vytvárať stratégie integrácie
cudzincov či opatrenia na ich začlenenie tak, aby reflektovali jednak potreby samosprávy, miestneho
spoločenstva, ale aj samotných cudzincov.

 

Príručka vznikla ako súčasť projektu „Kapacity – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí. 

7. 10. 2020

Vzdelávanie detí cudzincov v čase korony

Obsah:

V tomto roku sme zažili niekoľko mesiacov dištančného vzdelávania, ktoré bolo pre mnohé deti náročnejšie než pre iné. Medzi tieto deti patria aj deti cudzincov, ktoré sú veľmi špecifickou skupinou. V čase dištančného vzdelávania čelila mnohým ťažkostiam. Viac ako dvetisíc detí na základných školách prechádza aj v bežnom období mnohými adaptačnými ťažkosťami. Obvykle majú ale pri sebe pani učiteľku či učiteľa, ktorí im dokážu pomôcť priamo v triede počas vyučovania alebo po ňom. 

Príručka, ktorú v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku vypracovala riaditeľka CVEKu Elena Gallo Kriglerová pomôže pedagogickým zamestnancom lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie práve tejto skupiny detí.

7. 10. 2020

Desatoro pre školy – na čo nezabúdať pri vzdelávaní detí cudzincov

Obsah:

Na jar 2020 sme v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku pripravili príručku pre školy, ktorej cieľom je priblížiť pedagogickému personálu to, ako môže vyzerať proces začleňovanie detí cudzincov do vzdelávacieho procesu na Slovensku, poskytnúť základné rady a princípy, ktoré priamo nesúvisia s legislatívnym nastavením a obsahom vzdelávania, ale môžu pomôcť pochopiť určité špecifické situácie, ktoré sú s príchodom detí cudzincov spojené. Poukazuje na viacero vecí, ktoré je potrebné mať na pamäti, keď s deťmi a rodinami cudzincov prichádzame do kontaktu. Venuje sa témam kultúrneho šoku, ktorý mnohé deti cudzincov po príchode do nového prostredia zažívajú. Popisuje niektoré dôležité potreby detí cudzincov, pomôže nastaviť komunikáciu s rôznymi aktérmi tak, aby sa predchádzalo konfliktom či zlyhaniam. V neposlednom rade hovorí o atmosfére v triede či v škole, ktorá nepochybne hrá pri začleňovaní detí cudzincov do vzdelávania dôležitú rolu. Text vychádza z výskumov a
publikácií o tejto téme, najmä zo slovenského a českého prostredia. Ďalej zo skúseností autoriek, ktoré sa téme dlhodobo venujú spolu s mnohými učiteľmi, učiteľkami, cudzincami a odborníkmi na témy vzdelávania.

Veríme, že príručka bude užitočnou pomôckou pre všetkých, ktorí chcú všetkým deťom zabezpečiť dobré vzdelanie.

Projekt „Kapacity – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni“ je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

8. 09. 2020

Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku: Biele miesta v politike začleňovania Rómov

Obsah:

Správa sa zameriava na prístup k športu, monitorovanie a evalváciu národných projektov a politiky zamerané na väčšinovú spoločnosť. Tieto oblasti sme vybrali, pretože buď predstavujú tzv. biele miesta v politikách začleňovania Rómov, alebo ich význam a / alebo implementácia je podcenená. Po roku 2020 si tieto oblasti podľa nášho názoru zaslúžia viac pozornosti, aby zlepšili dopad politík zameraných na začleňovanie Rómov.

Správu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Komunitné centrum menšín, Roma Media – ROMED, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma

Správa bola pripravená ako súčasť pilotného projektu Rómskeho občianskeho monitoringu, „Budovanie kapacít Rómskej občianskej spoločnosti a posilnenie jej zapojenia do monitorovania národných integračných stratégií‘. Pilotný projekt je realizovaný pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo spravodlivosť a spotrebitelia a je koordinovaný Stredoeurópskou univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych rómskych organizácií ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF), a je implementovaný približne 90 mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov.

Správa v slovenčine je dostupná tu rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin

Správa v angličtine je dostupná tu rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-fin

18. 12. 2019

Šport ako cesta z geta

Obsah:

Výskumná štúdia Šport ako cesta z geta  sa zaoberá tým, či je šport využívaný ako nástroj integrácie rómskych detí, aké sú existujúce možnosti venovať sa športovým aktivitám a či sú tieto možnosti dostupné a využívané aj rómskymi deťmi. Autorky brali do úvahy šport ako súčasť vzdelávania na školách, možnosť športovať v bežných športových kluboch rôznych športových odvetví a tiež oblasť vrcholového športu. K myšlienke venovať sa téme integrácie Rómov prostredníctvom športu ich priviedol príbeh Annamárie z Moldavy nad Bodvou, ktorá vyhrala školské bežecké preteky bez potrebného vybavenia, obutá len v balerínkach.

Štúdia vychádza z analýzy existujúcich politík v oblasti športu a v oblasti integrácie Rómov, ktorá je doplnená o zistenia z terénneho kvalitatívneho výskumu. Autorky v rámci výskumu zmapovali situáciu v dvoch konkrétnych lokalitách, na ich príklade popisujú úlohy rôznych aktérov v oblasti športu, teda škôl, rodičov, športových klubov, lokálnej a regionálnej samosprávy. Mapujú existujúce športové možnosti v daných lokalitách, mieru zapojenia rómskych detí do športových aktivít, opatrenia a politiky lokálnych a regionálnych aktérov. Zaoberajú sa tým, aké sú možnosti a naopak bariéry toho, aby rómske deti mohli využívať existujúce možnosti v oblasti športu, aký význam to má pre ich rozvoj a začlenenie do spoločnosti. Výskum na lokálnej úrovni doplnili rozhovormi s relevantnými aktérmi na národnej úrovni.

Štúdia vychádza v rámci projektu Šport ako cesta z geta.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

14. 11. 2019

Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácií národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku: Zhodnotenie pokroku v kľúčových oblastiach stratégie

Obsah:

Správu vypracovalo konzorcium siedmich rómskych a prorómskych mimovládnych organizácií pod vedením CVEKu. Správa vyzdvihuje prijímanie systémových legislatívnych opatrení, ktoré majú potenciál uľahčiť začleňovanie znevýhodnených Rómov, vrátane novej úpravy bankrotov, novej legislatívy zjednodušujúcej vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, alebo zavedenia bezplatných obedov pre deti v poslednom roku dochádzky do predškolských zariadení ako aj počas celej dochádzky na základnú školu. Správa identifikuje niekoľko kľúčových nedostatkov, medzi nimi  v oblastiach bývania a vzdelávania, kde sa príslušné úrady  snažia zlepšiť úroveň bývania a vzdelávania nanajvýš prostredníctvom budovania ubytovacích a školských kapacít určených pre Rómov. Máme však za to, že ako rezidenčná segregácia tak aj rôzne ďalšie formy segregácie, ktorým rómske deti čelia od útleho veku až po stredoškolské štúdium, patria medzi najviac ignorované problémy zo strany štátnych inštitúcií. Na dôvažok, ako ilustrujeme na príkladoch slabej školskej dochádzky znevýhodnených študentov a na systéme aktivačných prác, štátne úrady by sa mali zamerať na riešenie komplexných sociálnych a štrukturálnych príčin problémov namiesto toho, aby obviňovali a sankcionovali tých, ktorí majú obmedzené možnosti, aby sa sami dokázali vymaniť z pasce ich sociálneho vylúčenia. V neposlednom rade si samotné nastavenie politík, ich monitoringu, zberu údajov a ich vyhodnocovania vyžaduje intersekčný prístup, ktorý by bral do úvahy zraniteľné postavenie rómskych žien a detí. Poznámka: Originál správy bol pripravený v anglickom jazyku a následne preložený do slovenského jazyka.

13. 03. 2019

KapaCITY – Integrácia cudzincov v Košickom samosprávnom kraji

Obsah:

Výskumná správa v tejto skrátenej verzii prináša zistenia z Košického samosprávneho kraja, ktoré sa týkajú situácie v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. V rámci výskumu sme kombinovali metódu desk-research (analýza strategických dokumentov na úrovni mesta) a kvalitatívnych individuálnych rozhovorov. Respondentmi boli zástupcovia a zástupkyne samosprávy, mimovládnych organizácií a samotní cudzinci a cudzinky. 

V správe sa dočítate, ako respondenti a respondentky vnímajú Košický samosprávny kraj ako miesto pre život a akým výzvam čelí, koľko cudzincov v kraji žije a z akých krajín pochádzajú, ale aj o postojoch obyvateľov voči cudzincom, či o tom, ako je vnímaná téma multikulturalizmu. Správa sa tiež venuje rôznym oblastiam integrácie cudzincov v Košickom samosprávnom kraji – vzdelávaniu, trhu práce, sociálnym službám či bývaniu. V závere sa venujeme tiež možnostiam, ako podporovať integráciu cudzincov v kraji v budúcnosti.

Výskumná správa je súčasťou projektu KapaCITY – podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. 

Projekt KapaCITY je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fond pre oblasť vnútorných záležitostí.

hore