V publikácií predstavujeme závery krátkodobého výskumného projektu, ktorý sme realizovali na jar 2016 v maďarskej škole v obci Hejökeresztúr. Táto škola sa dlhodobo pokúša vytvoriť inkluzívne prostredie pre svojich žiakov, na úrovni triedy predovšetkým za pomoci komplexného inštrukčného programu. Jadro výskumu tvorí prípadová štúdia školy, ktorá bola spracovaná na základe rozhovorov s riaditeľkou, a učiteľmi, fokusových skupín s deťmi, pozorovania výuky, ako i rozhovorov s ďalšími aktérmi, ako napríklad starostkou obce a analytičkou zaoberajúcou sa inkluzívnymi modelmi v Maďarsku. Prípadovú štúdiu dopĺňa prehľad literatúry venujúcej sa tomuto pedagogickému programu a analýza aplikácie komplexného inštrukčného programu v slovenskom vzdelávacom systéme.
Táto publikácia prináša veľa zaujímavých informácií o krajine, ktorá má dlhoročné skúsenosti s prijímaním migrantov a utečencov. Publikácia je výsledkom študijnej cesty, ktorú sme absolvovali v marci 2015 v Nórsku. Počas nej sme navštívili tri samosprávy, ktoré majú rôzne skúsenosti s integráciou utečencov. Zároveň sme sa stretli aj s predstaviteľmi nórskej asociácie samospráv (Kommunesektorensorganisasjon – KS). Ich skúsenosti sa teraz snažíme sprostredkovať aj slovenským čitateľom.
Príbeh trojice základných škôl – v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí, ktoré poskytujú inšpirácie pri vzdelávaní detí z prostredia menšín. Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu, ako sme ich nazvali, sú prípadovými štúdiami, ktoré vznikli v rámci medzinárodného projektu School for everyone. (http://schoolforeveryone.org/)
Krátka príručka predstavuje tieto školy a inšpirácie a typy, ktoré nám poskytli.
Obsah:
Publikácia vznikla na základe spolupráce Centra pre výskum etnicity a kultúry a Slovenskej debatnej asociácie v rámci projektu Rozumne o migrácii, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Publikácia je príručkou pre organizáciu verejných diskusií od ich plánovania až po ukončenie. Okrem postupu pri organizovaní podujatí, manuál približuje tému migrácie v kontexte verejných diskusií, ktoré by mohli byť kľúčové pri riešení tejto problematiky. Objasňuje základné pojmy, ale aj otázky a dilemy, ktoré je v súčasnej kríze potrebné zvažovať.
Kľúčové slová: migrácia, migračná kríza, informačné zdroje, verejné debaty
Štúdia sa zameriava na doposiaľ okrajovú tému vysokoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Dostupné dáta poukazujú nielen na enormné etnicky determinované nerovnosti vo vzdelávaní, ale aj určité seba-zaraďovanie študentov na sociálnu prácu. K tomu pravdepodobne dochádza z dôsledku stereotypných očakávaní o tom, že Rómovia sú predurčení na určitý typ práce.
Vychádzajúc najmä zo skúseností Spojených štátov amerických, autorka argumentuje, že zmeny v spoločenskej stratifikácií a prístup k prestížnym spoločenským pozíciám vyžaduje umožniť marginalizovaným menšinám rovný prístup k vzdelaniu na kvalitných univerzitách. Významná časť štúdie sa preto zaoberá pozitívnymi aj negatívnymi viac ako 4O ročnými skúsenosťami USA, ktoré sú relevantné aj pre nastavovanie programov v prospech Rómov na Slovensku.
V závere štúdie autorka popisuje skúsenosti s prvým typom takéhoto programu na Slovensku s názvom Aj ty máš šancu, ktorý v školskom roku 2014/2015 zaviedol CVEK v spolupráci s Ekonomickou Univerzitou.
Štúdia otvára doposiaľ neprebádanú tému stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Na základe dostupných dát, terénneho mapovania CVEKu v Trnavskom samosprávnom kraji a aktuálnych prístupov vo verejných politikách, autorka argumentuje, že zákaz diskriminácie nepostačuje na prekonanie enormných nerovností vo vzdelávaní medzi Rómami a nerómami.
Aj keď Intervencie v predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania sú nepochybne najefektívnejšie, v centre pozornosti tvorcov verejných politík by mal byť aj prechod na strednú školu a podpora vzdelávania sociálne znevýhodnenej rómskej mládeže aj na tomto stupni vzdelávania. Vychádzajúc z rešpektu ľudskej dôstojnosti, autorka ďalej argumentuje, že jedným zo žiadúcich modelov vzdelávania by však malo byť začleňovanie do existujúcich vzdelávacích štruktúr prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení (DVO).
Na príklade pilotného modelu realizovaného v Skalici v školskom roku 2014/2015 ukazuje možnosti využitia DVO na zabezpečovania prechodu rómskej sociálne znevýhodnenej mládeže na kvalitnú strednú školu
Príručka má pomôcť výchovným poradcom, učiteľom a ďalším, ktorí v rámci kariérneho poradenstva pracujú s mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Obsahuje praktické cvičenia a postupy, ktoré môžu pomôcť vyrovnať šance mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu, najmä pri prechode na strednú školu.
Príručka vznikla v rámci projektu zavádzania dočasných vyrovnávacích opatrení v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom.
Prakticky ladená príručka má slúžiť ako návod a inšpirácia na vytváranie férovej šance pre skupiny ľudí, ktoré sú u nás znevýhodňované na základe etnicity, národnosti, pohlavia alebo rodu. Jej cieľom je „dať do života“ ustanovenie antidiskriminačného zákona o tzv. dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Publikácia popisuje aj teóriu politiky prijímania DVO, ciele a typy DVO, proces a zjednodušený metodický postup prijímania DVO.
Klúčové slová: dočasné vyrovnávacie opatrenia, antidiskriminácia
Publikácia sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku. Je členená do troch kapitol. Prvá kapitola sa sústredí na proces zavádzania inkluzívneho vzdelávania na Slovensku a obsahuje aj odporúčania pre verejnú politiku. Druhá kapitola zhŕňa výsledky prieskumu verejnej mienky s cieľom zodpovedať otázku, či verejnosť na Slovensku podporuje školy pre všetkých. Posledná kapitola obsahuje prípadové štúdie troch škôl a ich cesty k inkluzívnemu prostrediu.
Klúčové slová: vzdelávanie, Inkluzívne vzdelávanie, verejná mienka