CVEK

Multikultúrna výchova nie je všemocným nástrojom premeny spoločnosti na otvorenú a rešpektujúcu rozmanitosť ľudských identít a kultúrnych rámcov. Môže však byť jedným z krokov, ktorá procesy tejto premeny posunie o kúsok ďalej. Na to by však potrebovala mať omnoho silnejšie zastúpenie nielen v štátnom vzdelávacom programe, školských vzdelávacích programoch a osnovách jednotlivých predmetov, ale predovšetkým v povedomí tých, ktorí by ju mali v školách presadzovať, teda učiteľov a budúcich učiteľov. Ak chceme, aby školy jedného dňa boli multikultúrne, potrebujeme multikultúrne zmýšľajúcich učiteľov, ktorí ich budú môcť vytvárať.

Kľúčové slová: školstvo, vzdelávanie, multikulturalizmus

Kniha štátne deti na jednej lodi? dopĺňa mozaiku príbehov spolužitia menšín a väčšiny na Slovensku o nový aspekt – deti z prostredia menšín v starostlivosti štátu. Je najmä o rómskych deťoch, pre ktoré je umiestnenie v ústavnej starostlivosti často prechodom do cudzieho sveta, v ktorom je ťažké sa orientovať. Autorky hľadajú odpovede na otázku, ako štát pristupuje ku kultúrne rôznorodým modelom rodinného života a výchovy detí. Čo sa považuje za štandard a normu v tejto oblasti? Ako sa do týchto noriem zmestia rómske rodiny? Ako detské domovy pristupujú ku kultúrnej rozmanitosti a etnickej identite detí? Je dieťa v starostlivosti štátu iba objektom výchovy alebo má možnosť o sebe rozhodovať?

Kľúčové slová: detský domov, kultúrna rozmanitosť, etnická identita, rómske deti, profesionálni rodičia

Inkluzívne vzdelávanie je téma, ktorá v posledných rokoch začína rezonovať aj na Slovensku, a  to ako v  pedagogickej teórii, tak aj v  praxi. Nutnosť postupného posunu od konceptu integrácie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami k inklúzií všetkých detí do hlavného vzdelávacie prúdu vyplýva nielen z medzinárodných trendov a záväzkov Slovenska, ale aj z praktických požiadaviek na zvyšovanie kvality vzdelávania pre všetky deti. Hoci na inkluzívne vzdelávanie publikácia nazerá cez optiku akceptácie rôznorodých odlišností vo vzdelávacích potrebách a predpokladoch detí, vzhľadom na zameranie organizácií, ktoré publikáciu vydávajú, sa v jej štruktúre, ako aj v praktických príkladoch odráža viac skúseností s  problematikou vzdelávania detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít a  detí cudzincov.

Kľúčové slová: inklúzívne vzdelávanie, školstvo, sociálne vylúčené lokality