CVEK

Publikácia Mladí a extrémizmus vychádza rámci projektu Mechanizmus prevencie radikalizácie – polícia a mladí spoločne. Jeho cieľom je prispieť k efektívnym politikám prevencie radikalizácie mladých. 

Keďže považujeme za dôležité, aby v procesoch prípravy rôznych preventívnych politík zaznieval aj hlas mladých ľudí, rozhodli sme sa zapojiť ich do celého procesu prípravy mechanizmu prevencie. Chceme vychádzať z ich názorov, potrieb a reagovať na súčasné problémy mladých ľudí, ktoré môžu potenciálne viesť k podpore extrémistických skupín alebo radikalizácii. 

Výskum pozostával z dvoch častí – kvantitatívneho dotazníkového výskumu a fokusových skupín. Reprezentatívny dotazníkový výskum bol zameraný na rôzne oblasti a faktory, ktoré môžu tvoriť podhubie pre extrémizmus a radikalizáciu. Respondentmi výskumu bolo 1005 mladých ľudí vo veku 16-25 rokov, pričom vzorka bola reprezentatívna vzhľadom na pohlavie, regionálne rozdelenie, veľkosť sídla, kde mladí žijú a ďalšie socio-demografické charakteristiky.

Na základe prvých zistení z kvantitatívneho výskumu sme začiatkom roka 2022 realizovali sedem fokusových skupín s mladými ľuďmi z rôznych regiónov a prostredí. Vo vzorke boli aktívni mladí ľudia, ktorí sa podieľajú na rôznych participatívnych procesoch, ale aj mladí navštevujúci rôzne nízkoprahové zariadenia. Boli tam študenti gymnázií, ale aj stredných odborných škôl a vysokej školy, aby sme pokryli čo najrozmanitejšie názory a potreby mladých ľudí. Celkovo sa fokusových skupín zúčastnilo 43 mladých ľudí.

Kvantitatívny aj kvalitatívny výskum bol zameraný na rôzne oblasti skúmania: vnímanie rozmanitosti v spoločnosti, sociálny kapitál a sociálne problémy mladých ľudí, dôvera v inštitúcie, dôvera v rôzne zdroje informácií a vnímanie extrémizmu a jeho rôznych prejavov.

Táto publikácia vychádza ako súčasť projektu ‘Mechanizmus prevencie radikalizácie a extrémizmu-polícia a mladí spoločne’, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Deti utečencov, ktoré možno už začínajú navštevovať slovenské školy, sa nachádzajú v situácii, o ktorej ešte pred pár dňami či týždňami netušili, že sa môže stať. Museli svoj domov opustiť zo dňa na deň a ocitli sa v krajine, o ktorej mnohé z nich nikdy ani nepočuli. Môžu zažívať traumu a byť vo veľkom strese z toho, že rýchlo opustili svoje domovy. Pripravili sme pre školy pár princípov a odporúčaní, ako túto situáciu zvládať aspoň v začiatkoch.

Výskum skúseností cudzincov s integráciou na Slovensku je treťou a zároveň poslednou zo série výskumných analýz, na ktorých v Centre pre výskum etnicity a kultúry pracujeme od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne dáta o tom, ako cudzinci vnímajú svoje skúsenosti s integračným procesom na Slovensku. Analýza prináša zistenia o tom, ako a s kým cudzinci na Slovensku nadväzujú vzťahy a sociálne väzby, či sledujú dianie v krajine a aké na to majú podmienky, ale aj o význame udržiavanie svojej kultúrnej identity, o tom, či a aké skúsenosti majú s rôznymi integračnými službami, ako hodnotia svoju kvalitu života a čo pre nich znamená domov. 

Ukazuje sa, že cudzinci vnímajú Slovensko a jeho obyvateľov výrazne vľúdnejšie než je tomu naopak. Slovensko považujú za bezpečnú a príjemnú krajinu na život, v ktorej si postupne väčšina z nich vytvára pocit domova a v značnej miere s ním spájajú aj svoju budúcnosť. 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

Výskum postojov majoritnej populácie k cudzincom je druhým z trojice výskumných analýz, na ktorých sa Centrum pre výskum etnicity a kultúry podieľa od roku 2020 a ktoré sú súčasťou projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje a postoje, ktorý realizujeme s podporou Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

Výskum prináša veľmi zaujímavé kvalitatívne aj kvantitatívne zistenia o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú migráciu, cudzincov, ktorí tu žijú, a politiky, ktoré by mal štát prijímať v oblasti integrácie. Poukazujeme v ňom na to, že Slovensko je stále vnímané skôr ako krajina Slovákov a k cudzincom máme stále rezervovaný postoj. Akceptujeme len tých, ktorí sú nám kultúrne blízki a z ktorých by sme mohli mať nejaký osoh. Slovenskú kultúru vnímame ako čosi nemenné, dané a bojíme sa, že nám ju cudzinci môžu zobrať. Preferujeme skôr prísnejšie politiky migrácie a stráženia hraníc. Na druhej strane,  v oblasti integrácie podporujeme viaceré opatrenia, ktoré by prispeli k lepšiemu zapojeniu do spoločnosti.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

Výskumná správa Cudzinci ako obyvatelia miest – zistenia z výskumu sumarizuje výsledky výskumu o dostupnosti integračných služieb, ktorý CVEK realizoval v období apríl – september 2020. Cieľom bolo zistiť, ako samosprávy, ale aj ďalší aktéri na lokálnej úrovni na Slovensku vnímajú, že zahraničná migrácia postupne ovplyvňuje zmenu populácie na ich územiach. Zaujímalo nás, či vo svojich politikách a aktivitách vôbec reflektujú a vnímajú cudzincov ako súčasť miestnej komunity, či si uvedomujú ich potreby a realizujú aktivity zamerané na to, aby im umožnili začleniť sa do života v meste.

Zamerali sme sa na to, či mestá poznajú svojich obyvateľov – cudzincov, či vôbec reflektujú tému migrácie a integrácie a či tieto témy začlenili do svojich strategických dokumentov. Zaujímalo nás tiež, či sú niektoré verejné služby dostupné aj pre cudzincov, prípadne či samosprávy alebo iní aktéri poskytujú nejaké špecifické služby alebo aktivity zamerané na to, aby pomohli cudzincom začleniť sa do života v meste. Témou výskumu tiež bolo, do akej miery sú iní aktéri (štátna správa, MVO, zamestnávatelia, vzdelávacie inštitúcie a pod.) zapojení do procesu integrácie cudzincov a či na lokálnej alebo regionálnej úrovni vôbec existuje nejaká forma ich spolupráce. Zisťovali sme tiež, ako rôzni aktéri vnímajú proces integrácie, v čom vidia bariéry začlenenia cudzincov do života spoločnosti a naopak, v čom vidia pozitíva alebo faktory, ktoré tento proces uľahčujú.

Táto výskumná správa vznikla v rámci projektu Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje spolufinancovaného Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.